AKO TO BOLO DOTERAZ?
 
V zmysle § 66 Zákonníka práce, občanovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. Rozhoduje na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa. Doteraz mal úrad práce lehotu 30 až 60 dní na to, aby výpoveď zamestnanca so zdravotným postihnutím odsúhlasil.  Predchádzajúci súhlas úradu musí mať zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, inak je výpoveď neplatná. To isté platí aj v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím.
 
Súhlas úradu práce sa však v určitých prípadoch nevyžaduje. Je to v prípade výpovede danej zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, ale aj v prípade, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje. Predchádzajúci súhlas nie je potrebný ani v prípade, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny. Ak sa jedná o sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
 
ČO SA ZMENILO?
 
Novela mení a dopĺňa ustanovenie § 66 Zákonníka práce, ktoré upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím. Aj naďalej platí, že sa v prípade výpovede danej zamestnancovi so zdravotným postihnutím, okrem vyššie menovaných výnimiek, vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce. Pribudla však povinnosť zamestnávateľovi, bezodkladne oznámiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu.
 
Od apríla sa však skrátila aj lehota na udelenie súhlasu na 7 dní. Úrad rozhodne o udelení alebo neudelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi do siedmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Zákon o službách zamestnanosti stanovuje fikciu, že ak úrad práce v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.
 
PREČO PRIŠLA ZMENA?
 
Aj keď predchádzajúca právna úprava mala pôsobiť v prospech osôb so zdravotným postihnutím ako ochrana pred neoprávnenou výpoveďou, v praxi to bolo inak. Dôvodová správa k novele zákona uvádza, že toto ustanovenie sa ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže lehota na rozhodovanie bola minimálne 30 dní a v prípade udelenia súhlasu výpovedná doba začala plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom danému zamestnancovi. Poslanci schválili zákon aj napriek predošlému vetovaniu prezidentkou SR, ktorá vrátila zákon Národnej rade SR na opätovné prerokovanie.