mediPRÁVNIK chráni už 1887 ambulancií a lekární.

Nesie pacient zodpovednosť za zatajenie príznakov prenosnej choroby?

JUDr. Ivan Humeník, PhD.   |   11.3.2020

Každý z nás sa má správať tak, aby predchádzal vzniku škody na zdraví alebo majetku iných osôb. Uvedené platí v aj v prípade, ak má pacient na základe verejne publikovaných informácií podozrenie, že získal nákazlivé ochorenie, no o tomto podozrení úmyselne mlčí, alebo dokonca zámerne uvádza nepravdivé informácie.

V nadväznosti na uverejnený prípad zatajenia podozrenia na ochorenie vírusom COVID 19, ktorý sa stal v nemocnici Šaca,  by sme chceli upozorniť na existenciu právnej  zodpovednosti chorej osoby, ktorá pri ošetrení zatají zdravotníckym pracovníkom dôležitú informáciu, ktorá môže mať vplyv na predchádzanie šírenia vírusu.

Ohrozenie verejného zdravia a oznamovacia povinnosť podľa č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

Ohrozenie verejného zdravia nastáva v prípade, ak sa vyskytne prenosné ochorenie, podozrenie na prenosné ochorenie alebo podozrenie na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň. 

Zákon o ochrane verejného zdravia zaväzuje každú osobu oznámiť neodkladne ošetrujúcemu lekárovi a úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky okolnosti dôležité na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a poskytovať informácie dôležité pre epidemiologické vyšetrenie a posudzovanie ochorení vo vzťahu k vykonávanej práci ( viď § 51 ods. 1 písm. c) zákona).

Ak osoba zatají dôležitú skutočnosť (ako napríklad pobyt v zahraničí, kde je vírus rozšírený, alebo kontakt s osobou u ktorej bol vírus potvrdený) na základe ktorej by bolo možné predísť k vzniku resp. šíreniu prenosného ochorenia, dopustí sa podľa § 56 ods. 1 písm. h)  vyššie uvedeného zákona priestupku. Za porušenie oznamovacej povinnosti úrad verejného zdravotníctva môže uložiť pokutu až do výšky 1 659 €.

Táto zodpovednosť sa týka nielen osoby, ktorá ochorenie získala (alebo má jeho príznaky a vzhľadom na pozitívnu cestovateľskú alebo osobnú anamnézu sa domnieva že môže toto ochorenie mať), ale paušálne každej osoby, ktorá takouto informáciou disponuje (napríklad príbuzní/známi pacienta).

Cieľom tejto právnej úpravy je efektívnym spôsobom predchádzať vzniku a šíreniu nákazlivých ochorení. Preto sa oznamovacia povinnosť vzťahuje na všetky osoby, ktoré získali informácie relevantné na predchádzanie nákazlivého ochorenia.

Ochrana potenciálne ohrozených osôb aj prostredníctvom zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Taktiež podľa § 11 ods. 14 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, je osoba, ktorá má prenosnú chorobu povinná:

a) správať sa tak, aby zabránila prenosu takejto choroby na iné osoby,

b) označiť ošetrujúcemu lekárovi zdroj nákazy, ak ho pozná, a poskytnúť mu všetky informácie na jeho určenie,

c) určiť okruh osôb, na ktorý mohla prenosnú chorobu preniesť.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa ako je šírenie nákazy COVID 19 by sme mohli dodať, že v súlade so základnou prevenčnou povinnosťou predchádzať škodám na zdraví a majetku iných osôb (viď § 415 OZ), by táto povinnosť mala byť plnená už v štádiu podozrenia na ochorenia vírusom COVID 19.

Z občianskoprávneho pohľadu by osoby ktoré sa nakazili od inej osoby, ktorá napriek prejavom ochorenia neprijala ochranné opatrenia (domáca liečba, vyhľadanie lekárskej pomoci, prerušenie styku s okolím) mohli mať nárok na škodu, ktorá im vznikla v dôsledku ochorenia (napr. kolegovia voči kolegovi, ktorý namiesto toho aby ostal doma prišiel do práce, hoci vedel že môže mať ochorenie). Museli by však dokázať, že sa nakazili od osoby, ktorá v danom čase musela vedieť o tom, že trpí ochorením, alebo že má jasné príznaky tohoto ochorenia.

Hrozí aj trestnoprávna zodpovednosť

Osoby, ktoré sa napriek symptómom ochorenia ďalej správajú tak, že ohrozujú svoje okolie a umožňujú ďalšie šírenie nákazlivého ochorenia môžu dopúšťať aj konania, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov. Ustanovenie § 163 a § 164 Trestného zákona upravuje skutkovú podstatu trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Pokiaľ by ochorenie COVID 19 bolo možné podradiť pod niektoré z ochorení uvedených vo vyhláške  MS SSR 105/1987 Zb.  tak by neoznámenie, resp. zatajenie/zavádzanie o existencii príznakov ochorenia mohlo napĺňať práve túto skutkovú podstatu trestného činu so sadzbou 1 – 5 rokov odňatia slobody (úmyselná forma), alebo až 3 roky v prípade nedbanlivostnej formy spáchania skutku.

Každý z nás nesie zodpovednosť nie len za seba, ale aj za svoje okolie

Každý z nás by si mal uvedomiť, že efektívnou ochranou pred šírením nákazlivej choroby je včasná reakcia na prejavenie sa symptómov, ako aj prevencia pred ďalším šírením. Okrem etickej roviny nášho správania má naše konanie aj právne konzekvencie v podobe viacerých druhov zodpovedností, o ktorých by každý občan mal vedieť.

Záver

Odporúčame, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti upozornili na tieto skutočnosti svojich pacientov. Preto sme pre vás pripravili stručné odporúčania a upozornenia týkajúce sa nového vírusu, ktoré je potrebné vyvesiť na viditeľnom mieste ako napr. dvere ambulancie, či do čakárne.

Dokument si môžete stiahnuť zadarmo, stačí ak sa bezplatne zaregistrujete. Nájdete ho tu:

Preventívne odporúčania pre pacientov týkajúce sa ochorenia COVID - 19

(Počet prečítaní: 3133)