mediPRÁVNIK chráni už 1998 ambulancií a lekární.

Môže lekár žiadať od pacienta úhradu za liek, ktorý podal v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti?

JUDr. Ivan Humeník, PhD.   |   31.3.2021

Keď hovoríme o práve na správne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je vhodné povedať, že toto právo nie je totožné s právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V praxi rozlišujeme tzv. „lege artis rovinu zdravotnej starostlivosti“ a „úhradovú rovinu zdravotnej starostlivosti“. Pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je nebezpečné, ak tieto roviny spojí, resp. vo vzťahu k pacientovi sa podvedome riadi len úhradovým princípom.

LEGE ARTIS MÔŽE BYŤ ĎALEJ AKO JE ROZSAH HRADENEJ STAROSTLIVOSTI

Zamyslime sa - obsah pojmu „lege artis postup“ býva ďaleko širší ako obsah pojmu „toto zaplatí zdravotná poisťovňa“.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný postupovať správne. Ak lekár vie, že na základe evidencebasedmedicine riešenie pacientovho zdravotného problému vyžaduje nasadenie liečby, ktorá je na Slovensku registrovaná, ale nie je hradená zo zdravotného poistenia a (minimálne) o takejto liečbe pacienta neinformuje, tak s veľkou pravdepodobnosťou by sme jeho postup nemohli označiť za správny. Povinnosť informovať pacienta o tom, ako by sme správne mali postupovať korešponduje s právo pacienta na lege artis zdravotnú starostlivosť ako aj zo základným princípom beneficiencie  a vyrovnávaním informačnej asymetrie na strane pacienta.

"ZLÉ A ŠKAREDÉ" EKONOMICKÉ OBMEDZENIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Žijeme však v reálnom svete, kde má mešec svoje dno a ministerstvo zdravotníctva svoju predstavu o liekovej politike. Či chceme alebo nie, úhradové limity liečby často ovplyvňujú postupy v starostlivosti o pacienta.

Nezabudnime však, že za správny postup - za to čarovné „de lege artis“ - nezodpovedá ministerstvo, úrad pre dohľad či zdravotná poisťovňa, ale vždy poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Poďme sa pozrieť na základné rady, ktorých dodržanie môže pomôcť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vyriešiť niektoré riziká rozdielov medzi tým čo je pre pacienta dobré a tým, za čo zaplatí zdravotná poisťovňa. 

Ako modelová situácia by nám mohlo poslúžiť podanie lieku v ambulancii pri diagnostikovaní akútneho infarktu myokardu s eleváciou ST-segmentu (STEMI). V tejto súvislosti sa pozrieme na základné orientačné body zvolenej situácie:

a) aké lieky musím mať v ambulancii?

b) na základe akého princípu má lekár liek zvoliť?

c) ako bude podanie lieku pacientovi uhradené?

Za zmienku stojí pripomenutie, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie sú oprávnení lieky „vydávať“, ale len „podávať“, teda aplikovať pacientovi ako súčasť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Autonómny predaj liekov by bol s veľkou pravdepodobnosťou označený za iný správny delikt (výdaj liekov pacientom je umožnený len lekárňam) so sankciou od 300 eur do 35.000 eur.

AKÉ LIEKY MUSÍM MAŤ V AMBULANCII VS. AKÉ LIEKY BY SOM MAL MAŤ V AMBULANCII

Minimálny materiálny štandard vo vzťahu k liekovému vybaveniu je upravený:

  • pre ambulancie výnosom MZ SR č. 44/2008 Z.z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení (pozor, aby ste vždy pracovali s aktuálnym znením),
  • vo vzťahu k ambulanciám záchrannej zdravotnej služby s výnosom MZ SR č. 10548/2009-OL, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe (rovnako aj tu pozor na viaceré novelizácie uverejnené vo vestníku MZSR).

V prípade povinného vybavenia ambulancie záchrannej zdravotnej služby výnos vyžaduje disponovať  heparínom. Výnos bližšie nešpecifikuje presný typ heparínu, je teda na zvážení samotného poskytovateľa ustálenie výberu lieku obsahujúceho danú účinnu látku. Poskytovateľ by mal myslieť na terapeutické situácie v ktorých zasahuje – teda na typy zdravotných problémov, ktoré prostredníctvom podania liekov u pacientov rieši.

Záväzok postupovať „de lege artis“ je spätý so základnou ontologickou povinnosťou lekára konať profesionálne v záujme pacientovho zdravia (pozri bod 1 Etického kódexu v zákone č. 578/2004 Z.z.). Konkrétny obsah liekového vybavenia je závislý od odborného odhadu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a je priamo ovplyvnený legitímnym očakávaním potenciálneho pacienta, že mu zo strany ambulancie bude zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Ak teda ako poskytovateľ viem, že pre odborne akceptovateľné manažovanie problému pacienta potrebujem disponovať určitým liekom (ktorého účinná látka je zaradená aj do minimálneho liekového štandardu), tak by som mal v rámci svojej prevenčnej povinnosti (povinnosť konať tak, aby som predchádzal škodám) zabezpečiť, aby sa takýto liek v mojej výbave nachádzal.

V uzamknutej časti, ktorá je dostupná len pre predplatiteľov služby mediPRÁVNIK mini Ambulancia, Ambulancia na kľúč, Ambulancia na kľúč PREMIUM sa dozviete ako by mal lekár postupovať aby dodržal základné právne požiadavky správneho postupu a či je možné, aby od pacienta za podaný liek žiadal platbu.

Ste tu nový?

Bezplatne sa zaregistrujte a my vám na privítanie
darujeme jeden článok zadarmo!

Už u nás máte účet?

Uzamknutú časť článku si môžete kúpiť za 3 € s DPH,
alebo ho získate ako súčasť jedného z balíčkov.

Chcem tento článok za

3 €

Prístup k článkom ako súčasť balíka

od 84 €

(Počet prečítaní: 1199)