mediPRÁVNIK chráni už 1883 ambulancií a lekární.
článok patrí do seriálu

Medicínske právo očami poskytovateľa: Ako je to s predpisovaním liekov? (1. časť)

Jana Böszörményiová   |   15.8.2017

V tomto príspevku sa pozrieme na „koreň“ predpisovania liekov. Ktorý zdravotnícky pracovník môže predpisovať lieky? Je predpisovanie liekov viazané na špecializáciu? Môže sa na „recepte“ uviesť presný názov lieku, ktorý sa má pacientovi vydať? Aj na tieto otázky nájdeme odpoveď v tomto článku.

Kto môže predpisovať lieky?

Oprávnenie predpisovať lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny nemá každý zdravotnícky pracovník, ale iba lekár a zubný lekár (ďalej ako „lekár“) , ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť:

  • na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (napr. priamo doma u pacienta...),
  • v zdravotníckom zariadení, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (t.j. v ambulancii, nemocnici, poliklinike...),
  • v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (napr. lekár pracujúci v nemocnici).

Predpisovanie lekárom sa líši v závislosti od toho, či ide o ambulantného lekára alebo lekára poskytujúceho ústavnú zdravotnú starostlivosť.

Lekár v ambulantnom zdravotníckom zariadení predpisuje liek a dietetickú potravinu na lekársky predpis alebo na objednávku a zdravotnícku pomôcku predpisuje na lekársky poukaz alebo taktiež na objednávku.

Čo sa týka ústavnej starostlivosti, tam liek zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu predpisuje lekár na objednávku. Výnimka je pri poskytovaní ústavnej pohotovostnej služby (tzv. centrálny príjem), kedy sa liek a dietetická potravina predpisuje na lekársky predpis a zdravotnícka pomôcka na lekársky poukaz.

Môže lekár napísať presný názov lieku?

Zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch (‚ďalej ako „zákon o liekoch“) nám hovorí, kedy lekár nemôže pri predpisovaní uviesť názov lieku a kedy naopak musí.

Predpis lieku LEN s uvedením názvu liečiva sa uplatňuje vtedy, ak ide o taký liek, ktorý obsahuje liečivo uvedené v prílohe č. 1 zákona o liekoch - ide napr. o liečivá ako kyselina listová, vápnik, draslík, horčík, paracetamol, diazepam, lítium, melatonín, ginkgo biloba a ďalšie. Tu okrem názvu liečiva lekár uvedie aj ďalšie podstatné náležitosti, ako:

  • cestu podania (v tomto prípade sa pri všetkých liečivách v prílohe uvádza spôsob podania p.o. – per os – do úst. Okrem toho spôsobu sa lieky vo všeobecnosti môžu užívať i rektálne, injekčne, pod jazyk a pod.),
  • liekovú formu (tekutú – roztoky, suspenzie a i., tuhú – kapsule, tablety, tobolky, dražé a i....),
  • množstvo liečiva v liekovej forme,
  • veľkosť balenia,
  • počet balení.

Ak ide o taký liek, ktorý obsahuje liečivo, ktoré NIE JE uvedené v zozname liečiv alebo obsahuje 2 a VIAC liečiv, lekár je povinný miesto názvu liečiva uviesť názov lieku. Okrem názvu lieku lekár uvádza i všetky ďalšie údaje, ktoré sa uvádzajú pri predchádzajúcom prípade.

(Počet prečítaní: 6902)