mediPRÁVNIK chráni už 2436 ambulancií a lekární.

Čo robiť, ak pacient odmieta podpísať informovaný súhlas?

Ivan Humeník   |   9.1.2017

V dnešnom článku, ktorý bol zverejnený v publikácii „Vybrané právne problémy lekárov – otázky a odpovede“ vydanej občianskym združením OncoReSearch sa zameriame na základ poskytovania zdravotnej starostlivosti – t.j. informovaný súhlas, teda súhlas pacienta s navrhovanou liečbou. Udelenie informovaného súhlasu nie je spojené s povinnosťou, čo znamená, že pacient má právo takýto informovaný súhlas odmietnuť udeliť. Ako má lekár postupovať v takomto prípade? Môže aj za takýchto okolností začať poskytovať zdravotnú starostlivosť?

Legislatívny rámec

V úvode odpovede krátko zhrnieme základné orientačné body, o ktoré sa budeme opierať. Alfa a omega právnej úpravy informovaného súhlasu je obsiahnutá v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej  starostlivosti (ďalej ako „ZoZS“). I keď inštitút informovaného súhlasu (ďalej tiež ako „IS“) nachádza svoj odraz vo viacerých paragrafoch, základným ustanovením zostáva § 6 ZoZS. Pri všetkých otázkach, s ktorými je lekár v praxi konfrontovaný, a ktoré sa týkajú IS, by mali preto kroky lekára viesť v prvom rade k § 6 ZoZS. 

Informovaný súhlas

Odoberanie resp. získanie informovaného súhlasu od pacienta pozostáva z dvoch častí. Samotný pojem „informovaný súhlas“ nie je náhodný zhluk slov, ale obsahuje určenie „kvality“ pacientovho súhlasu. Ideálna situácia pre zdravotníckeho pracovníka totiž je, keď pacient dá súhlas pre zákrok (diagnostický alebo terapeutický) na základe zváženia informácií, ktoré mu ošetrujúci zdravotnícky pracovník o navrhovanom zákroku vopred podá. Nie každý súhlas je informovaný – ale iba taký, ktorý bol pacientom uskutočnený na základe možnosti zvážiť „za a proti“ navrhovaného postupu (aj z toho však existuje výnimka, ktorú vysvetlíme nižšie).

Dvoma časťami odoberania IS je:

  • poskytnutie poučenia pacientovi (1. časť),
  • formulovanie rozhodnutia pacienta – „súhlas“ alebo „nesúhlas“ s navrhovaným postupom (2. časť).

Súhlas alebo nesúhlas teda dáva „informovaný pacient“.

Právo pacienta byť informovaným o zamýšľanom zdravotnom výkone (právo byť poučený)  má lekár povinnosť anticipovať, teda jeho uplatnenie nie je viazané na prejavenie vôle pacienta. Naopak jeho realizáciu zo zákona iniciuje samotný lekár. Táto konštrukcia sleduje jednak ochranu záujmov pacienta, ktorý ako laik nedokáže rozoznať všetky konzekvencie zákroku a nemusí ani vedieť načo sa má opýtať a na druhej strane je nevyhnutným predpokladom pre dovolenosť zákroku (a týmto slúži aj ako ochrana samotnému zdravotníckemu pracovníkovi resp. poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti).

Môže byť súhlas platný aj bez poučenia?

K tomu je potrebné dodať, že súčasťou pacientovho práva na realizáciu jeho autonómie v interakcii so zdravotníckym pracovníkom je aj možnosť poučenie odmietnuť. Súhlas daný po odmietnutí poučenia je platný, ak sa nejedná o situácie, pri ktorých neinformovaný súhlas nie je možné akceptovať (§ 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti – interrupcia na žiadosť ženy, účasť na klinickom skúšaní/biomedicínskom výskume, transplantácia, sterilizácia). Rovnako je potrebné dodať, že pacient má právo určiť, aby lekár namiesto neho poučil akúkoľvek ním určenú osobu (napr. rodinného príslušníka). Ako už bolo uvedené, pacient musí byť vždy poučený, ak sa jedná o zákroky uvedené v § 6 ods. 4 ZoZS.

Má druh zdravotníckeho zariadenia vplyv na informovaný súhlas, postup pri jeho získaní?

Na existenciu povinnosti získať súhlas pacienta pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti nemá vplyv druh zdravotníckeho zariadenia. Nemá na neho vplyv ani to, či je to súkromné zdravotnícke zariadenia alebo zariadenie zriadené ministerstvom zdravotníctva. Jedinými výnimkami z „axiómy“ informovaného súhlasu sú situácie opísané v § 6 ods. 9 ZoZS. Podľa citovaného ustanovenia sa informovany´ su´hlas nevyzˇaduje v pri´pade:

  • neodkladnej starostlivosti, ak nemozˇno vcˇas zi´skatˇ informovany´ su´hlas, ale ho mozˇno predpokladatˇ,
  • ochranne´ho liecˇenia ulozˇene´ho su´dom podlˇa trestného zákona,
  • u´stavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktora´ sˇi´ri prenosnu´ chorobu, ktora´ za´vazˇny´m spo^sobom ohrozuje jej okolie, alebo
  • ambulantnej starostlivosti alebo u´stavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktora´ v do^sledku dusˇevnej choroby alebo s pri´znakmi dusˇevnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozi´ va´zˇne zhorsˇenie jej zdravotne´ho stavu.

Musí byť každý informovaný súhlas písomný?

Zákon nevyžaduje, aby bol IS vždy v písomnej forme. Písomná forma je nevyhnutná jedine v prípade:

  • účasti fyzickej osoby na biomedicínskom výskume,
  • transplantácie orgánov a tkanív (ako pri darcovi, tak aj pri príjemcovi),
  • výkonu sterilizácie,
  • umelého prerušenie tehotenstva,
  • každého invazívneho zákroku pod lokálnou alebo celkovou anestéziou,
  • ak dochádza ku zmene diagnostického alebo terapeutického postupu, ktorý nebol predmetom predošlého súhlasu. 

Základnou vlastnosťou, ktorú by mal IS spĺňať je, že je preukázateľný, pričom táto jeho kvalita je overená práve spätným overením preukázateľnosti. Preto je dobré, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti používa vypracované IS aj pre starostlivosť, pri ktorej nie je nevyhnutná písomná forma. Pre spätné dokázanie snahy lekára vysvetliť pacientovi zrozumiteľným spôsobom povahu navrhovaného zákroku je dobré, ak lekár s „predpripraveným“ obsahom poučenia pracuje. Napríklad podčiarkne dôležité časti poučenia, zvýrazní ich zvýrazňovačom, použije šípky, ktorými spája súvisiace časti poučenia a podobne. Toto všetko potvrdzuje aktívnu komunikáciu lekára s pacientom. Nezabudnime na to, že poučenie v IS by malo obsahovať čo najmenej cudzích slov. Cieľom je, aby bolo poučenie zrozumiteľné, nemá byť vedeckým pojednaním o liečbe ochorenia. Podstatné nie je čo lekár povie, ale čo pacient porozumel.

Možno poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientovi, ktorému boli vysvetlené klady a zápory liečby, no odmietol podpísať informovaný súhlas? 

Výsledkom komunikácie medzi lekárom a pacientom môže byť rozhodnutie pacienta, že so zákrokom resp. postupom nesúhlasí. Mnohokrát môže byť táto situácia pre lekára veľmi ťažká, predovšetkým ak sa jedná o ochorenie, kde je rýchlosť zásahu kľúčová a každé zaváhanie môže mať pre úspešnosť liečby fatálne následky. Aj v týchto prípadoch však platí, že plnoletý pacient má plné právo realizovať svoju autonómiu. Bez súhlasu pacienta v takýchto prípadoch nie je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť. I keď bol pacient poučený, no odmieta podpísať IS pre lekára to znamená jedno – zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť. Táto skutočnosť musí byť pacientovi vysvetlená – jeho rozhodnutie musí mať lekár „zachytené“ – ak si želám zdravotnú starostlivosť, musím svoj súhlas prejaviť.

Ste tu nový?

Bezplatne sa zaregistrujte a my vám na privítanie
darujeme jeden článok zadarmo!

Už u nás máte účet?

Uzamknutú časť článku si môžete kúpiť za 3,69 € s DPH,
alebo ho získate ako súčasť jedného z balíčkov.

Tento článok má rozdielne pokračovanie pre ambulancie
a pre lekárne. Vyberte si to, ktoré vás zaujíma:

Pokračovanie pre

Ambulancie

Chcem tento článok za

3,69 €

Prístup k článkom ako súčasť balíka

od 86,10 €

Pokračovanie pre

Lekárne

Chcem tento článok za

3,69 €

Prístup k článkom ako súčasť balíka

od 86,10 €

(Počet prečítaní: 4381)