mediPRÁVNIK chráni už 1188 ambulancií a lekární.

Aký tovar môžeme nájsť v lekárni? (2. časť)

Peter Gabrik   |   4.9.2017

V prvej časti článku (Aký tovar môžeme nájsť v lekárni?) sme si povedali o tom, aký sortiment môže lekáreň ponúkať a v čom sa odlišuje od bežných obchodov. V pokračovaní sa zameriame na sortiment, ktorý tvoria dietetické potraviny a taktiež sa pokúsime nájsť odpoveď na to, kam možno zaradiť výživové doplnky.

Dietetické potraviny

Z doplnkového sortimentu považujeme za potrebné bližšie vysvetliť práve prvú podkategóriu – dietetické potraviny.

Dietetická potravina znamená, že ide o takú potravinu, ktorá je určená na osobitné výživové alebo medicínske účely, ktorá je pre svoje špeciálne zloženie alebo spôsob výroby jednoznačne rozoznateľná od potravín určených na bežnú spotrebu. Je vhodná na výrobcom uvádzané výživové účely a spĺňa osobitné výživové požiadavky ľudí:

  • ktorých tráviace procesy alebo metabolizmus sú porušené, alebo
  • ľudí, ktorí sú v špeciálnych fyziologických podmienkach schopní získať zvláštny úžitok z kontrolovaného používania určitých zložiek potravín, vrátane zdravých dojčiat a detí.

Dietetické potraviny, ktoré sa inak nazývajú aj potraviny na osobitné výživové účely sa triedia podľa svojho charakteru a svojho dietetického určenia do siedmich skupín:

  1. potraviny na počiatočnú výživu dojčiat a potraviny na následnú výživu dojčiat (napr. náhrady za materské mlieko)
  2. následné výživové prípravky na báze obilia pre dojčatá a malé deti a ostatné potraviny na výživu dojčiat a malých detí (napr. detské kaše, detské príkrmy a pod.)
  3. dietetické potraviny na osobitné medicínske účely – tieto ale zo zákona nepatria medzi doplnkový sortiment, ale základný, a ide napr. o bezlepkové cestoviny a múku, špeciálne potraviny pre fenylketonurikov a pod.
  4. potraviny určené na používanie pri diétach so zníženou energetickou hodnotou určených na regulovanie telesnej hmotnosti (napr. nápoje, koktaily a iné potraviny so zníženým obsahom energie)
  5. potraviny na splnenie nárokov na výživu pri intenzívnej svalovej námahe, najmä pre športovcov (napr. svalová výživa, energetické potraviny a pod.)
  6. potraviny pre diabetikov (napr. umelé sladidlá a pod.)
  7. ostatné potraviny na osobitné výživové účely.

U všetkých ostatných typoch potravín je zákonom zakázané používať slová „diétny“ alebo „dietetický“ v akomkoľvek slovnom spojení a v akejkoľvek súvislosti.

Kam je možné zaradiť výživové doplnky?

Ide o doplnkový sortiment lekárne a spadá pod niektorú vyššie uvedenú kategóriu? Na tieto otázky nenájdeme v zákone o liekoch explicitnú odpoveď. Práve podkategórie dietetické potraviny, potraviny na osobitné výživové účely a prípadne aj iné výrobky určené na ochranu a podporu zdravia ľudí môžu splývať. Ide o pomerne zložitú spleť právnych predpisov, ktorá balansuje na pomedzí zdravotníctva a potravín. Práve tieto typy potravín a ich bezpečnosť má vo svojej kompetencii okrem Ministerstva zdravotníctva SR už aj  Ministerstvo pôdohospodárstva SR, kedy obe ministerstvá spolu pre stanovenie podmienok používania uvedených potravín stanovujú pomerne rozsiahle podmienky vo Výnose o Potravinovom kódexe Slovenskej republiky, v 7. hlave upravujúcej požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky. Preto zrejme nie je na mieste pri skúmaní doplnkového sortimentu lekárne pomerne detailne rozoberať rozdiely medzi uvedenými kategóriami, keďže práve zákon o liekoch tieto odpovede nedáva a musíme vkĺznuť do ďalšej širokej úpravy Potravinového kódexu, ktorý ale neupravuje postupne a prehľadne všetky typy doplnkového sortimentu, ale len ich niektoré časti.

Výživové doplnky teda nie sú dietetickými potravinami, nie sú ani (aspoň striktne podľa zákona) potravinami na osobitné výživové účely. Nižšie sa pokúsime priniesť ich definíciu a tým možno aj priblížiť, čím sa odlišujú od vyššie uvedených kategórií.

V zmysle Potravinového kódexu výživové doplnky sú: „potraviny na doplnenie prirodzenej stravy, ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín, ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, jednotlivo alebo v kombinácii. Výživové doplnky sa umiestňujú na trh v dávkovej forme, ako sú kapsuly, pastilky, tablety, pilulky a ostatné podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s tekutinami, fľašky s dávkovačom kvapiek a ostatné podobné formy tekutín a práškov navrhnuté tak, aby ich bolo možné brať v odmeraných malých jednotkových dávkach.“

S cieľom zabezpečiť, aby vo výživových doplnkoch boli prítomné významné množstvá vitamínov a minerálnych látok, musia sa určiť, kde to pripadá do úvahy, minimálne množstvá dennej dávky odporúčanej výrobcom. Množstvo vitamínov a minerálnych látok vo výživových doplnkoch spravidla má byť najmenej 15% odporúčaného množstva denného príjmu z výživovej zložky na 100g alebo 100ml alebo na jednotlivú porciu balenia. Práve medzi výživové doplnky radíme aj najznámejšie produkty tohto typu používaných pre športovcov a tiež pri posilňovaní, pri snahe nabrať svalovú hmotu, rýchlejšie regenerovať, zvýšiť výkon a pod.

Prevádzkovateľ, ktorý vyrába alebo umiestňuje na trh výživové doplnky, musí oznámiť ich prvé umiestnenie na trh spolu so zaslaním vzoriek etikiet použitých na týchto potravinách Štátnej veterinárnej a potravinovej správe.

Čo je pri výživových doplnkoch zakázané?

Pri označovaní, ponúkaní a reklame výživových doplnkov sa nesmie uvádzať žiadna informácia, ktorá tvrdí alebo vzbudzuje dojem, že vyvážená a rozmanitá strava neposkytuje vo všeobecnosti primerané množstvo živín. Rovnako označovanie,  prezentácia a reklama nesmie prisudzovať výživovým doplnkom schopnosť prevencie, liečby alebo vyliečenia ľudských chorôb alebo odvolávať sa na také schopnosti. 

Teda každý produkt typu výživového doplnku pred jeho uvedením na trh musí byť odkontrolovaný štátnymi orgánmi, musia mať k dispozícii jeho vzorky a obal. Tak môžu vykonať kontroly pravdivosti uvedených údajov na obale a ich prísne stanovené požiadavky na vlastnosti. Praxou sa ale z lekární tovar výživových doplnkov na posilňovanie vytratil a je skôr na pultoch športových obchodov, prípadne obchodov práve výhradne zameraných na výživové doplnky pre športovcov. V tomto smere ide zrejme o marketingovo úspešnejší predaj oproti klasickým lekárňam. 

Je potrebné dodať, ako je uvedené v I. časti článku, že doplnkový sortiment sa často môže prelínať s tovarom v bežných potravinách. Napr. v potravinách je možné zakúpiť rôzne vitamínové balenia, proteínové tyčinky (a o to viac sa sortiment môže prelínať so športovými obchodmi) a pod. Práve preto je tento sortiment v lekárňach uvedený ako doplnkový a v istých podkategóriách aj marketingovo menej zaujímavý. Je potrebné dodať, že pokiaľ ide o predaj doplnkového tovaru v lekárni oproti bežným potravinám, komerčne môže byť pre lekáreň menej zaujímavý z viacerých objektívnych dôvodov. Tými sú napr. zvýšené požiadavky na zamestnanca v lekárni, ktorý tým, že predáva lieky, musí mať farmaceutické vzdelanie, čím sa zvyšujú aj jeho mzdové náklady. Rovnako lekáreň má množstvo ďalších zákonných pravidiel na jej fungovanie, na reklamu a pod, čím sa naozaj doplnkový sortiment v ziskovosti len ťažko dotiahne na lieky, prípadne v porovnaní na iné typy obchodov.

(Počet prečítaní: 2410)