mediPRÁVNIK chráni už 1887 ambulancií a lekární.

Prehliadky mŕtvych, eZDRAVIE, tehotenský poplatok či liek na výnimku - čo sa zmenilo ?

Jana Böszörményiová   |   27.3.2018

Prvý jarný mesiac bol skutočne „plodným“ na legislatívne zmeny v oblasti zdravotníctva, ktoré sa udiali prostredníctvom  návrhu zákona o radiačnej ochrane. Prv návrh tohto zákona „neodobril“ prezident a vrátil ho na opätovné prerokovanie do parlamentu. Parlament nakoniec návrh zákona schválil aj napriek nevôli prezidenta, a tak zákon o radiačnej ochrane uzrel svetlo sveta, pričom jeho účinnosť je nastavená na dátum 1. apríl 2018. Niektoré novinky Vám priblížime v nasledujúcich riadkoch.

Tehotenský poplatok

Začiatkom roka slovenské médiá priniesli príbeh „rozhorčeného“ budúceho otecka, ktorého tehotná manželka išla na pohotovosť s tým, že si myslela, že rodí, pretože začala krvácať. Nakoniec sa zistilo, že išlo o „planý poplach“, a preto musela zaplatiť poplatok 10 EUR, pretože nešlo o akútny prípad. Tento príbeh spustil „lavínu“, ktorá vyústila nakoniec zmenu v legislatíve. Pôrodné stavy sú vážnou vecou a tehotná žena niekedy nevie subjektívne vyhodnotiť, či už začína rodiť alebo ide iba o spomínaný „planý poplach“.

Novoprijatý zákon o radiačnej ochrane preto zaviedol oslobodenie od tzv. tehotenského poplatku pri návšteve ústavnej pohotovostnej služby. Toto oslobodenie od 10-eurového poplatku sa vzťahuje na všetky „stavy“ súvisiace s tehotenstvom (teda napr. bolesti, krvácanie a pod.). Ak ale príde tehotná žena s teplotou alebo vytknutým členkom, poplatku sa nevyhne, pretože v takýchto prípadoch nebude splnená hlavná podmienka nárokovania si na oslobodenie od poplatku -  súvis s tehotenstvom.

(Ne)pokutovanie v súvislosti s e-ZDRAVÍM

Tejto novinke sa potešia hlavne zdravotnícki pracovníci. Doteraz platná právna úprava im hrozila pokutou, ktorá sa povinne uložila vo výške 200 EUR vtedy, ak zdravotnícky pracovník porušil povinnosť „používať elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a technické zariadenia slúžiace na autentizáciu v Národnom zdravotníckom informačnom systéme“. Tieto povinné pokuty mal zmierniť verejný prísľub, že štát zdravotníkov, ktorí sa do systému nevedia pripojiť pre objektívne príčiny, nebude pokutovať. Verejný prísľub nepovažovali zdravotníci za dostatočný, a žiadali, aby sa preniesol aj do zákonného znenia, čo sa aj stalo v podobe zákona o radiačnej ochrane. Po novom nepôjde teda o povinnosť Ministerstva zdravotníctva SR uložiť pokutu, ale o možnosť (po zvážení všetkých aspektov a dôvodov „nepripojenia sa“).

Prehliadky mŕtvych vs. špecialisti

Značný „chaos“ nastal aj pri legislatívnej úprave prehliadok mŕtvych tiel. Návrh novej úpravy sa stretol s absolútnym nesúhlasom zo strany lekárov, ktorí ju odmietali a trvali na jej zmene. Pôvodný návrh stanovoval povinnosť nielen všeobecných lekárov, ale aj špecialistov (i takých, ktorí mŕtve telo „nevideli“ od čias svojich štúdií medicíny, napr. oční či kožní lekári a pod.), a to vtedy, aj sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) nepodarilo na území príslušného samosprávneho kraja zabezpečiť výkon prehliadok tzv. organizátorom alebo lekármi, ktorí sa dobrovoľne prihlásili na výkon prehliadky a požiadali Úrad o vydanie povolenia na vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel. Zástupcovia lekárov žiadali pretransformovanie „povinnosti“ na „dobrovoľnosť“ výkonu prehliadok. Podarilo sa im to?

Zákonodarca zobral tieto rázne námietky lekárov do úvahy. Nová úprava je taká, že ak sa príslušnému samosprávnemu kraju nepodarí obstarať organizátora na vykonávanie prehliadok alebo ak na „službu“ nie je prihlásený dostatočný počet dobrovoľných lekárov. Až vtedy sa pristúpi k rozpisu povinných služieb. Avšak novoprijatý zákon stanovil tzv. „prechodné obdobie“, ktoré znamená v preklade to, že ÚDZS nebude ambulantných lekárov - špecialistov zaradzovať do rozpisu na výkon prehliadky mŕtveho tela. Toto prechodné obdobie však nebude dlhé – potrvá len do 1. júla 2018. Od tohto dátumu sa teda môže stať, že lekár špecialista sa „ocitne“ na rozpise ÚDZS.

Liek na výnimku

Zákon o radiačnej ochrane prináša aj miernejšiu úpravu v oblasti preplácania liekov na „výnimku“ zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Liek na výnimku je liek, na ktorý nie je nárok z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, no napriek tomu (po splnení zákonných podmienok) ho zdravotná poisťovňa môže uhradiť. Jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že daný liek je vzhľadom na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou, ako mu pomôcť (viac o tom sa dočítate v článku "Plánované zmeny osobitných úhrad za lieky – čo prinesie novela zákona č. 363/2011 Z.z."). Zdravotná poisťovňa však nie je povinná uhradiť takýto liek, je to len jej oprávnenie. Navyše, ak sa zdravotná poisťovňa rozhodne uhradiť liek, neuhrádza jeho plnú cenu (t.j. 100%), ale len určitú časť, nakoľko sú od začiatku roka stanovené limity, koľko maximálne z ceny daného lieku môže zdravotná poisťovňa uhradiť (rozpätie max. 75%/max. 80%/max. 90% z ceny lieku).

Nový zákon prinesie zmenu v tom, že v „prechodnom období“ od 1. apríla do konca roka (31. decembra 2018) vo výnimočných prípadoch môže zdravotná poisťovňa uhradiť liek nad rámec vyššie uvedených „percentuálnych“ limitov.

Následne, po uplynutí tohto prechodného obdobia (teda od januára budúceho roka) sa už pravidlá úhrad budú prísne riadiť zákonnými pravidlami (ustanovené v zákone č. 363/2011 Z.z.).

(Počet prečítaní: 4056)