Cieľom vyhlášky bolo ustanoviť určujúce znaky zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa prijatou vyhláškou odstránili legislatívne nejasnosti vo vzťahu k psychológom.

V rámci zdravotníckych zariadení ambulantnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti sa ustanovili ich určujúce znaky v závislosti od poskytovania špecializovanej zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na získanú odbornú spôsobilosť na výkon odborných, špecializovaných a certifikovaných pracovných činností zdravotníckych pracovníkov.

Súčasne sa vo vyhláške ustanovujú v rámci ambulantných zdravotníckych zariadení určujúce znaky:

• všeobecnej ambulancie
• špecializovanej ambulancie
• dopravného prostriedku osobitne upraveného a vybaveného na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
• zdravotníckeho zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti,
• stacionára,
• polikliniky,
• agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti,
• zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek,
• mobilného hospicu,
• tkanivového zariadenia,
• referenčného laboratória.

Za ambulanciu sa považuje aj zdravotnícke zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorým je dopravný prostriedok osobitne upravený a vybavený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pričom za takúto ambulanciu sa považuje:

• ambulancia záchrannej zdravotnej služby,
• ambulancia rýchlej lekárskej pomoci,
• ambulancia rýchlej zdravotnej pomoci,
• ambulancia rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky a
• ambulancia vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

Ďalej sa ustanovujú určujúce znaky zdravotníckych zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorým sú:

• všeobecná nemocnica,
• špecializovaná nemocnica,
• liečebňa,
• hospic,
• dom ošetrovateľskej starostlivosti,
• prírodné liečebné kúpele a kúpeľná liečebňa,
• zariadenie biomedicínskeho výskumu.

Veľmi podstatným aspektom vyhlášky je doplnenie bodu 62. a bodu 63. prílohy k vyhláške, najmä vo vzťahu k zdravotníckym pracovníkom - psychológom.

Pôvodná právna úprava nekorešpondovala so súčasnou koncepciou ďalšieho vzdelávania psychológov a súčasne redukovala záber psychologickej činnosti, keďže novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (účinná od 1. júla 2014) taxatívne vymedzila zriadenie iba ambulancie klinickej psychológie, pričom “zabudla” na odbor poradenská psychológia a pracovná a organizačná psychológia. Aké to má dopady v praxi?