Informovaný súhlas a nespôsobilá osoba - dieťa

Podlˇa § 6 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej ako „ZoZS“) da´va informovany´ su´hlas osoba, ktorej sa ma´ zdravotna´ starostlivosť poskytnu´ť. Ak ale ide o osobu nespo^sobilu´ na tento u´kon, potom su´hlas udelˇuje jej za´konny´ za´stupca. Rovnako ako Dohovor o biomedici´ne, tak aj ZoZS koncipuje za´sadu, zˇe pri rozhodovani´ o prijati´ zdravotnej starostlivosti sa ma´ prihliadať na na´zor nespôsobilej osoby, a to v ty´m väčšej miere, čím viac je nespo^sobila´ osoba schopna´ chápať podstatu za´kroku. Ta´to za´sada vyply´va aj z Dohovoru o pra´vach dieťaťa (čl. 12 ods. 1), podľa ktorej je každý signata´r povinny´ zabezpečiť take´ legislati´vne podmienky, aby bol na´zor dieťaťa vypočutý a aby sa mu venovala patričná pozornosť.

ZoZS nekopíruje postupné nadobúdanie spôsobilosti na právne úkony tak, ako to robí Občiansky zákonník (pozri § 9 OZ), ktorý nepracuje s nadobudnutím spôsobilosti na právne úkony ako s náhlym zvratom závislým len na nadobudnutí osemnásteho roku resp. na uzatvorení manželstva, ale maloletému priznáva akési postupné nadobúdanie spôsobilosti svojimi úkonmi zakladať práva a povinnosti. Spôsobilosť na určité právne úkony predpokladá u maloletého dieťaťa aj Zákon o rodine (ďalej ako „ZoR“ - pozri § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.). Jednoducho povedané, pre poskytovateľa je v konečnom dôsledku rozhodujúcim názor a rozhodnutie zákonného zástupcu. Z praktického pohľadu však toto konštatovanie v korelácii so zvyšujúcim sa vekom pacienta stojí na vratkých nohách.

Kto je zákonný zástupca dieťaťa?

Zákonným zástupcom nemusí byť vždy len rodič dieťaťa. Okruh subjektov, ktoré ZoZS označuje ako zákonných zástupcov je nasledovný:

• rodič (bez ohľadu na to či ide o biologického rodiča alebo osvojiteľa),
• opatrovník ako osoba ustanovená na zastupovanie nespôsobilej osoby (neplnoletej osoby alebo plnoletej osoby zbavenej spôsobilosti na právne úkony) na základe rozhodnutia súdu (pozri napr. § 31 ZoR, § 56 ZoR, § 27 ods. 2 OZ v kontexte § 180 OSP, § 189a, § 192 OSP),
• poručník ako osoba ustanovená súdnym rozhodnutím (pozri § 56 a nasl. ZoR),
• iná fyzická osobu ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako aj osoba, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti určená rozhodnutím súdu (pozri § 44 a nasl. ZoR ),
• osoba, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (pozri § 48 ZoR),
• osoba, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti (k tomu pozri § 49 ZoR),
• budúci osvojiteľ ako osoba, ktorá má dieťa zverené podľa osobitných predpisov (pozri § 103 ZoR),
• štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutie súdu o uložení ochrannej výchovy (pozri § 54 ZoR, pri výchovných opatreniach pozri § 37 ZoR, rovnako ako aj Štvrtú časť zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie nespôsobilého pacienta

Ak ošetrujúci zdravotnícky pracovník poskytuje poučenie nespôsobilému pacientovi, mal by overiť, či osoba, ktorá sa za zákonného zástupcu vydáva, ňou skutočne je. Pokiaľ poskytovateľ zdravotnej starostlivosti tieto doklady chce archivovať v zdravotnej dokumentácii nespôsobilého pacienta, musí postupovať v súlade so Zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže spracovanie osobných údajov zákonného zástupcu je možné len na základe jeho súhlasu.

Zákonný zástupca súhlas neudelil – môžem to zmeniť? 

Ochrana záujmov nespôsobilého pacienta osoby je v ZoZS zabezpečená prostredníctvom oprávnenia poskytovateľa podať na súd návrh na nahradenie informovaného súhlasu zákonného zástupcu rozhodnutím súdu. Súd sa v konaní zaoberá tým, čo je v danej veci oprávneným záujmom nespôsobilého pacienta. Z rozhodnutí súdov vyplýva, že záujem dieťaťa na zachovaní zdravia a života (právo na život) prevažuje nad právom rodiča rozhodovať o svojom dieťati resp. právom na ochranu súkromia. „Ochrana zdraví a života dítěte je zcela relevantním a více než dostatečným důvodem pro zásah do rodičovských práv, kdy jde o hodnotu, jejíž ochrana je v systému základních práv a svobod jednoznačně prioritní“ (rozhodnutie Ústavního soudu ČR, sp. zn. III. ÚS 459/03).

Na druhej strane treba povedať, že odmietnutie zákroku (hoci by spôsobilo škodu na zdraví zastupovaného) zo strany zákonného zástupcu samo o sebe ešte nezakladá trestnú zodpovednosť, pretože je výsledkom realizácie zákonom stanoveného práva odmietnuť navrhovanú zdravotnú starostlivosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 8 Tdo 1135/2006).

Kto podáva návrh na súd?

Z ustanovenia § 6 ods. 7 ZoZS vyplýva, že podanie návrhu na súd nie je povinnosťou poskytovateľa, ale jeho právom. Začiatok konania iniciuje poskytovateľ, nie ošetrujúci zdravotnícky pracovník. Z uvedeného vyplýva, že aj v tom prípade, ak má ošetrujúci zdravotnícky pracovník vo vzťahu k liečbe nespôsobilého pacienta odlišný (odborný) názor ako je názor jeho zákonného zástupcu, na strane poskytovateľa to automaticky nespôsobuje vznik povinnosti podať návrh na príslušný súd, aby tento nahradil súhlas zákonného zástupcu. Aj v tejto situácii je kľúčovým dostatočné poučenie zákonného zástupcu o rizikách odmietnutia zákroku.

Miestne príslušným súdom pre rozhodnutie o návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bude okresný súd, v obvode ktorého sa nachádza zdravotnícke zariadenie poskytovateľa, ktorý návrh na nahradenie súhlasu zákonného zástupcu podáva (§ 252 CMP).