O čo vlastne ide?

Vaneska sa predčasne narodila s viacerými vrodenými chorobami a zlomeninami v dôsledku chronickej lámavosti kostí. Po pôrode si matka nemohla dieťa vziať domov a tak ho chodievala navštevovať do nemocnice, ale jedného dňa tam Vaneska nebola. Nemocnica kontaktovala orgán sociálno-právny ochrany detí a sociálnej kurately a následne bolo súdom vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo dieťa zverené do ústavnej starostlivosti.

Problémom je že vydanie predbežného opatrenia nikto nespochybnil, avšak rodičia nevyužili možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu súdu. Túto možnosť matka nezvažovala pretože si myslela, že ide len o dočasné opatrenie a neuvedomila si vážnosť právnych krokov.

Súčasný stav prípadu navodzuje otázku – je naozaj možné, aby súd na základe podnetu nemocnice mohol „vziať“ dieťa z rodiny a umiestnil ho do detského domova?

Áno, v podstate je to tak, avšak súd pri rozhodovaní musí rešpektovať ústavou a zákonom stanovené princípy. Pokiaľ dieťaťu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo môže súd predbežným opatrením nariadiť umiestnenie dieťaťa napríklad do detského domova.  A to nie iba v prípadoch opustených detí.

Súd môže nariadiť predbežné opatrenie predovšetkým v prípade ak je vážne ohrozený život alebo zdravie dieťaťa, alebo ak je vážne ohrozený alebo narušený priaznivý vývoj dieťaťa.

Prostredníctvom takýchto opatrení sa má poskytnúť maloletému dieťaťu bezprostredná ochrana v situácii, keď sa ocitne v priamom a vážnom ohrození života. Je však dôležité, že súd by mal pri rozhodovaní primárne zachovávať rodinné väzby. Umiestnenie do ústavnej starostlivosti, hoci len dočasné by malo byť posledným možným riešením. Súd musí vždy vysvetliť v čom vidí tak veľké riziko pre dieťa, že to stojí za porušenie práva na súkromie rodičov dieťaťa (a v podstate aj dieťaťa samotného).

Ako sa súd dozvie o nebezpečenstve hroziacom dieťaťu?

Súd môže takéto predbežné opatrenie, ktorým zverí dieťa do detského domova nariadiť na návrh orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Takéto opatrenie však môže súd nariadiť aj bez návrhu, to znamená okamžite ako súd zistí, že sú dané predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Podnet môže prísť napríklad zo strany nemocnice alebo akéhokoľvek iného subjektu. Takto to je aj v popisovanej kauze, v ktorej orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately konal na základe žiadosti a vyjadrenia lekárov o potrebe umiestniť dieťa do špecializovanej starostlivosti.

Nevyhovujúci zdravotný stav dieťaťa – dôvod na odňatie?

Vážny stav dieťaťa a neschopnosť rodiča poskytnúť mu adekvátnu starostlivosť môže vyvolať otázku, či má súd dieťa zveriť do opatery zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ rodičia prejavujú úprimnú snahu sa o dieťa postarať je takéto opatrenie súdu „ospravedlniteľné“ len v extrémnych prípadoch. Dieťa ako aj rodičia majú právo na to, aby štát rešpektoval súkromie v ktorom sa realizujú ich vzájomné vzťahy. Z nášho pohľadu je v rozpore s ústavnými princípmi (predovšetkým s právom na súkromie), ak súd ignoruje záruku rodičov, že dieťaťu zabezpečia profesionálnu starostlivosť priamo v ich domácnosti. 

Ako dlho trvá takéto rozhodnutie súdu?

Predbežné opatrenie je dočasné rozhodnutie, ktoré sa obmedzuje na dosiahnutie len predbežných účinkov a neprejudikuje výsledok konania pred súdom. V prípade ak nepominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené rozhodnutie, tak najneskôr do troch mesiacov začne konanie na súde ako to bolo aj v tejto kauze. Súdnym konaním sa predlžuje doba trvania predbežného opatrenia a to až do doby, kým súd v danom prípade nerozhodne. A tento moment je snáď najpálčivejším problémom celej kauzy, keďže v súčasnosti súdny spor trvá už takmer štyri roky a naprieč všetkým snahám matky sa dieťa stále nachádza v detskom domove. V konečnom dôsledku sa z dočasného riešenia stalo de facto trvalé odlúčenie dieťaťa od rodiny. Ako postupovať v takýchto prípadoch?