mediPRÁVNIK chráni už 1887 ambulancií a lekární.
článok patrí do seriálu

1. časť: Ochrana osobnosti

Milan Šimkovič   |   26.7.2016

Smrť dieťaťa predstavuje pre každú matku veľké útrapy a zasiahne do jej života neuveriteľným spôsobom. O to bolestivejšie je ak sa matka zo svojim dieťaťom nemôže dôstojne rozlúčiť z dôvodu pochybenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. V tejto prvej časti sa dočítate o skutkových okolnostiach prípadu a v pokračovaní o právnom posúdení prípadu a postupe a krátkom poučení.

Ľudská osobnosť predstavuje charakteristickú črtu každého z nás. Pretože sa jedná o najvlastnejšiu, najvnútornejšiu a najintímnejšiu sféru ľudskej osoby, zásah do tejto sféry jednotlivec znáša len veľmi ťažko. Ide o nesmierne významnú hodnotu v živote každého človeka a preto je veľmi dôležité, aby bola táto hodnota chránená pred prípadným neoprávneným zásahom. V súčasnosti sú veľmi časté prípady, kedy dochádza k zásahom do osobnostných práv, keď sa konkrétne osoby musia veľakrát domáhať ochrany súdom, aby v prípade takéhoto zásahu dostali primerané zadosťučinenie za ujmu, ktorá im bola spôsobená. Aj v prípade rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.08.2013 súd posudzoval, čí pacientka bola vystavená zásahu do svojich osobnostných práv a do jej práva na ochranu súkromia a rodinného života. Súd v tomto prípade hodnotil, či konaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k zásahu do práv tým, že pacientke bolo znemožnené pochovať a dôstojne sa rozlúčiť so svojim nebohým dieťaťom. A zároveň rozhodoval o náhrade, ktorá jej má byť priznaná za prípadnú ujmu spôsobenú poskytovateľom.

Tento prípad začal dňa 11.6.2005, keď pacientka na Gynekologicko-pôrodníckej klinike porodila dcérku. Na druhý deň po pôrode bolo matke dieťaťa oznámené, že dieťa náhle po pôrode zomrelo a že sa nachádza na súdnolekárskom a patologickoanatomickom pracovisku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti z dôvodu pitvy tela dieťaťa. O pár dní neskôr pacientka bola u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevziať doklady o prehliadke mŕtveho dieťaťa, no rozhodla sa telo svojej nebohej dcéry ponechať u poskytovateľa, keďže zdravotný stav jej nedovoľoval vybaviť potrebné formality ohľadom pohrebu. Po tom čo bolo všetko ohľadom pohrebu vybavené, pacientka opätovne navštívila aj so svojim druhom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, no teraz už za účelom vyzdvihnutia tela nebohej dcéry. Keď pacientka požiadala o vydanie tela svojho dieťaťa, zamestnancom kliniky jej bolo oznámené, že jej dieťa sa u nich nenachádza. Zistilo sa že telo už bolo prevzaté, pričom v žurnálnej knihe zomrelých bol pitevným sanitárom - zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zaznamenaný dátum prevzatia tela s tým, že bolo prevzaté osobne, ale bez uvedenia mena osoby, ktorá telo prevzala. Pričom vôbec nie je zrejmé, komu bolo odovzdané telo nebohej a či vôbec k jeho odovzdaniu došlo.

V podobných prípadoch ako je tento, musí byť pre matku nesmierne ťažké vyrovnať sa so smrťou svojho dieťaťa nehovoriac o tom, keď matka dieťaťa, zistí že so svojou dcérou alebo synom sa nemôže ani dôstojne rozlúčiť, pretože ani nevie kde sa telo dieťaťa nachádza. Toto konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré z môjho pohľadu zásadne porušuje základne ľudské hodnoty, postihlo pacientku ako matku veľmi bolestivo a spôsobilo jej veľké útrapy. Po tom ako sa pacientka dozvedela o svojom stratenom dieťati začala trpieť nie len fyzickými útrapami, kde v dôsledku vysokého stresu sa jej zvýšil krvný tlak a súčasne na tom bola zle aj po psychickej stránke, trpela depresiami a inými psychickými ťažkosťami. Je zjavné, že tento čin, veľkou mierou ovplyvnil rodinný a osobný život matky dieťaťa a zároveň aj ohrozil samotne zdravie pacientky. Navyše skutočnosť, že pacientka ako matka mŕtveho dieťaťa do dnešného dňa nevie kde sa telo jej dieťaťa nachádza len situáciu zhoršuje.

(Počet prečítaní: 1945)