V predchádzajucej časti sme sa okrem iného venovali aj biomechanickej analýze. Na základe uvedeného možno povedať, že presná biomechanická analýza pádu ani nemohla byť vypracovaná, pretože na to, by znalec potreboval oveľa viac informácií, ktoré mu však poskytnuté neboli, resp. neboli poskytnuté úplne, alebo boli vo vzájomnom rozpore. Znalec síce uviedol isté tvrdenia, avšak nebol schopný ich podložiť žiadnymi jednoznačnými argumentmi, ktoré ich potvrdili. Tento znalec uviedol aj niekoľko zjavne nesprávnych a mylných údajov, ktoré nesúhlasili s údajmi zistenými OČTK (uviedol že telo dopadlo v určitej vzdialenosti od kra, pritom ker sa na tom mieste vôbec nenachádzal; chyba v uvedení presného poschodia, kde došlo k trestnému činu).

Súd sa musí pri hodnotení znaleckého posudku zamerať hlavne na vierohodnosť a pravdivosť dôkazu získaného znaleckým posudkom, a takisto musí skúmať aj súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Ako bolo spomenuté vyššie, išlo len o jediný dôkazný prostriedok, ktorý dokazuje to, že sťažovateľ vystrčil poškodenú z okna, ktorá zraneniam podľahla, a to posudok znalca. Preto mala byť venovaná skúmaniu a hodnoteniu tohto dôkazu mimoriadna pozornosť. Žiaden iný zhromaždený dôkaz neobsahoval túto informáciu kruciálnu pre rozhodnutie súdu.

Znalecký posudok má spĺňať niekoľko požiadaviek: