Pripúšťa platná právna úprava späťvzatie výpovede? Akým spôsobom je možné späťvzatie výpovede? Rieši túto situáciu Zákonník práce?
Výpoveď je možné stiahnuť jedine so súhlasom druhej strany. Podľa § 61 ods. 4 (cit): "Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.”
Zákon nerozlišuje, či výpoveď sťahuje zamestnávateľ alebo zamestnanec, teda zo znenia je možné dedukovať, že toto právo má tá zmluvná strana, ktorá výpoveď dala. Odvolanie výpovede je však platné len v prípade, ak s tým druhá strana súhlasí.
Rovnako je možné povedať, že odvolanie je potrebné realizovať najneskôr do posledného dňa výpovednej doby a najneskôr v tejto lehote musí byť aj akceptované z druhej strany.
Akú má právnu váhu pri výpovediach takáto dohoda solidarity?
Bez ohľadu na akúkoľvek dohodu má subjekt, ktorý dal výpoveď, možnosť urobiť právny úkon smerujúci k odvolaniu výpovede. Ak sa tento úkon stretne s písomnou akceptáciou z druhej strany, tak de facto pracovný pomer trvá naďalej. Ďalšou otázkou je, či odvolanie výpovede zakladá pre nejaký tretí subjekt právo na finančné plnenie z ich strany.
Je možné späťvzatie výpovede s tým, že sestra nebude musieť zaplatiť pokutu 3300 eur?
Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a sestrou je nezávislý od nejakej dohody sestry s tretím subjektom. Teda dohoda o solidarite nemôže obmedziť možnosť sestre odvolať výpoveď, ako ani obmedziť právne účinky akceptácie odvolania výpovede zo strany zamestnávateľa - tieto účinky totiž vyplývajú priamo zo zákona, nie zo zmluvy. Nedá sa však vylúčiť, že ak sa sestra zaviazala zmluvou, že ak by výpoveď odvolala, tak zaplatí nejakú sumu, tak že takéto plnenie bude musieť realizovať.
Uvedený záväzok (akoby strpieť sankciu za výkon práva odvolať výpoveď) je však právne špekulatívna a platnosť takejto dohody bude záležať od právneho nastavenia jej obsahu. Keďže vzťah medzi sestrou a subjektom, s ktorým dohodla takúto sankciu je vzťahom súkromnoprávnym, bude sa s najväčšou pravdepodobnosťou riadiť Občianskym zákonníkom. Ak by takáto dohoda mala povahu “vzdania sa budúceho práva” tak by s poukázaním na znenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka mohla byť považovaná za neplatnú.
Na spornosť tohoto ustanovenia však poukazujú viacerí právni teoretici, teda rozhodnutie o platnosti takejto dohody by v konečnom dôsledku bolo ponechané na súd. Riziko neplatnosť takéhoto dojednania medzi sestrou a tretím subjektom však záleží od detailných formulácií použitých v zmluve.