Čo sa stalo?
Podľa informácií, ktoré priniesla TV JOJ, došlo na operačnej sále počas pôrodu cisárskym rezom k popáleniu rodiacej ženy. Stalo sa tak po tom, ako sa výpary pochádzajúce z dezinfekčného roztoku vznietili na podložke, na ktorej mladá žena ležala. Incident sa stal začiatkom týždňa v Trebišove v jednej zo známej siete nemocníc. Zatiaľ sa nevie, ako presne k tejto udalosti mohlo dôjsť. Žena aj dieťa boli pre zdravotné komplikácie prevezené do košickej nemocnice, kde sa zotavujú – žena pre popáleniny v oblasti chrbta a dieťatko pre problémy s dýchaním.
Kto bude zodpovedný?
V prípadoch, aký je táto, vzniká otázka, kto je za to zodpovedný. Sestra? Pôrodník? Samotná nemocnica? Či nebodaj prvorodička?
Nakoľko nevidíme do „pozadia“ celého prípadu, a nepoznáme do detailov všetky okolnosti, možno o zodpovednosti uvažovať len v hrubých rysoch. Do úvahy by mohla prichádzať zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou alebo zodpovednosť za škodu spôsobenú povahou prístroja alebo veci použitej pri plnení záväzku (oba druhy zodpovednosti patria pod tzv. občianskoprávnu zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka).
Žiadna operácia sa nemôže zaobísť bez dezinfekčného roztoku. Dezinfekcia je neoddeliteľnou súčasťou všetkých invazívnych výkonov, ktoré pacienti podstupujú a bez nej by nebolo možné takéto výkony realizovať. V prípadoch, aký je tento, došlo ku škode pri použití veci (napr. elektrokautera - elektrického skalpelu, ktorý v spojení s výparmi dezinfekčného roztoku spôsobil reakciu), ktorý zdravotnícke zariadenie (nemocnica) používa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ide o prísne stanovenú (absolútnu) zodpovednosť, nakoľko sa tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (vyviniť).
Zodpovedným v rámci civilného konania v tomto prípade bude samotné zdravotnícke zariadenie, a nie zdravotnícky pracovník. Na vyvodenie takejto zodpovednosti stačí preukázať, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola použitá predmetná vec (napr. spomínaný elektrokauter), že došlo ku škodlivému následku vo forme ujmy na zdraví (popáleniny), a že existuje príčinná súvislosť medzi použitou vecou a popáleninami. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu nie je potrebné skúmať zavinenie (či v podobe úmyslu alebo nedbanlivosti).
Druhá možná zodpovednosť sa týka škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou. Občiansky zákonník uvádza, že škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je „spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, alebo fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie...“.
Na záver...
Celý prípad má dvojaké ponaučenie. Jedno pre pacienta, aby vedel, že aj škoda spôsobená vecou, ktorá sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti používa, môže byť nahradená. Druhé je venované poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - netreba to "brať osobne", legislatíva je nastavená v súčasnosti tak, že aj v prípadoch, aký je tento, kde možno vôbec nemuselo dôjsť k zanedbaniu povinnosti konať v súlade so zákonom (lege artis), bude objektívna zodpovednosť jednoducho daná.