Argumenty žalovanej 

Súd prvého stupňa vydal rozhodnutie, ktorým priznal nárok na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v súhrnnej výške 150 000 € k rukám žalobcov 1 až 3 (manžel a dvaja potomkovia). Žalovaná (t. j. nemocnica) sa proti rozsudku odvolala.  Jedným z hlavných argumentov žalovanej bola zmätočnosť procesu z hľadiska nedodržania procesnoprávnych predpisov. Žalovaná označila nárok žalobcov 2 a 3 za premlčaný.  Ďalším nosným argumentom žalovanej bolo: ,,žalobca 1 (manžel) je mladý, zdravý človek ktorý si má možnosť stále nájsť partnerku ...“. Súd konštatoval, že človek nie je vecou a teda nemožno meniť kus za kus. Taktiež žalovaná namietala neprimeranú výšku „odškodnenia“ pre žalobcu 1 (100 000€) vo vzťahu k žalobcom 2 (dcéra, toho času 6 ročná; 35 000€) a 3 (syn, toho času 2 ročný; 15 000€).  

Žalovaná sa taktiež pokúsia „umyť si ruky“ nad konaním svojho zamestnanca a pokúsiť sa tak znížiť výšku „odškodného“ tvrdením: „konanie pôvodcu zásahu (lekára) vybočilo tak zásadne z rámca činnosti právnickej osoby poskytujúcej zdravotnú starostlivosť prostredníctvom zamestnancov že nemožno postihnúť priamo túto právnickú osobu (lekár sa dopustil zásadného excesu pri plnení jeho pracovných úloh a základných povinností lekára - Hippokratova prísaha, preto by mali občianskoprávne sankcie smerovať priamo proti tejto osobe ... “ Súd zmietol tento argument, reagujúc takto: „zásah spôsobený zamestnancom, ktorý bol použitý právnickou osobou na realizáciu jej činností, sa považuje za zásah spôsobený priamo právnickou osobou“.

Argumenty žalobcov

Argumenty žalobcov možno zhrnúť do dvoch skupín. Prvou skupinou argumentov sú argumenty týkajúce sa ujmy a jej citového pôsobenia na žalobcov 1 až 3. Súdne rozhodnutia tvoria druhú skupinu argumentov využívaných žalobcami.

Skutočná existencia ujmy na citoch je veľmi ťažko preukázateľná. Následky takejto ujmy sú pozorovateľné v správaní. Dôsledkom značnej citovej ujmy, ktorú utrpela žalobkyňa č. 2 (dcéra) bola evidentná zmena v jej správaní: „uzavrela sa, rozprávala, že jej je smutno za mamičkou, prestala byť aktívna i v predškolskom zariadení, prestala mať záujem“. Ako dôsledok takejto zmeny jej musela byť na odporúčanie psychológa odložená povinná školská dochádzka.  

Keďže precedentálny systém v justícii sa na Slovensku neuplatňuje, druhá skupina argumentov slúžila ako vzor alebo ilustrácia prípadov s náhradou nemajetkovej ujmy. Žalobcovia sa pokúšali poukázať na prípady s vyšším „odškodným“ v typovo takmer rovnakých prípadoch.   

Ako súd určuje výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch

Keďže v právnom systéme Slovenskej republiky neexistuje univerzálny, resp. objektívny systém pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto je rozhodovanie o nej ponechané na uváženie súdu. Ani ten však nepostupuje „od buka do buka“ teda svojvoľne. Nosnými piliermi stanovenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sú „závažnosť vzniknutej ujmy, ako i okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo ...“

Pod pojmom závažnosť vzniknutej ujmy je potrebné si predstaviť jej napraviteľnosť – teda do akej miery je možné zvrátiť situáciu k lepšiemu. Vzťah medzi závažnosťou a výškou „odškodného“ možno vykresliť ako priamo úmerný. Slovné spojenie „pod okolnosťami prípadu“ láka k nazeraniu na prípad cez prizmu okolností na strane žalobcov, ale je potrebné a aj žiadúce pre spravodlivé stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch nazerať na okolnosti aj zo strany žalovanej, resp. páchateľa. Teda či konanie bolo úmyselné alebo nie, preto: „Potreba finančnej satisfakcie narastá priamo úmerne s mierou zavinenia pôvodcu zásahu. Možno dospieť k záveru, že v prípade zlého úmyslu (zámeru, formy zavinenia) na strane pôvodcu neoprávneného zásahu, mal by súd svoj postoj k takto spoločensky aj právne odsúdeniahodnému konaniu vyjadriť práve citeľným navýšením výšky zadosťučinenia“

Vo veci výšky náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné konštatovať, že žiadne peniaze nedokážu v plnom rozsahu vyrovnať, resp. zmierniť utrpenú citovú ujmu.  Peňažná satisfakcia nemá byť nekonečná, resp. neobmedzená -  v opačnom prípade by mohla totiž viesť k likvidácii povinného subjektu, čo nie je účelom náhrady. Dôležité je, aby stanovená náhrada bola pre daný subjekt citeľná.