mediPRÁVNIK chráni už 1902 ambulancií a lekární.
článok patrí do seriálu

Čo sa môžeme naučiť z kauzy rozheganej nemocničnej postele?

Ivan Humeník   |   18.11.2016

Nemusí to skončiť len negatívnym PR obrazom zdravotníckeho zariadenia. Skúsenosť pacienta s “havarijným” stavom postele v Univerzitnej nemocnice v Košiciach (dostupné v článku: Pod pacientom v košickej nemocnici sa zlomila stará posteľ) ponúka všetkým ambulanciám a nemocniciam aj upozornenie na možné dôsledky nedostatočného stavu ich vybavenia. Naše konanie, či neopatrnosť v situáciach, kedy máme byť pozorný môže vyústiť v zodpovednosť za spôsobenú škodu. Čo sa môžme naučiť z kauzy pokazenej postele? 

Rôzne druhy zodpovednosti – rôzne riziká

Tak ako trestný zákon pozná skutkové podstaty trestných činov, občiansky zákonník rozoznáva niečo obdobné pri úprave zodpovednosti za škodu. Okrem všeobecnej zodpovednosti poznáme aj osobitné druhy veľmi prísnych zodpovedností, ktoré sa môžu uplatniť práve pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 

Najprv si položme otázku: akú úlohu zohráva vybavenie zdravotníckeho zariadenia? Odpoveď je jednoduchá – nemocnica ho používa na to, aby pacientovi poskytla službu – zdravotnú starostlivosť. Teda vybavenie je neoddeliteľnou súčasťou činnosti nemocnice, bez neho by nebolo možné pacienta obslúžiť.

Škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou zdravotníckeho zariadenia

Občiansky zákonník v § 420a upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. V tomto paragrafe (ods. 2) si prečítame, že škoda je spôsobená prevádzkovou cˇinnostˇou aj vtedy, ak je spôsobená  vecou použitou pri cˇinnosti ktorú právnická či fyzická osoba vykonáva. Podstatné je to, aby táto činnosť mala povahu prevádzky. Môžeme polemizovať, či poskytovanie zdravotnej starostlivosti má alebo nemá povahu “prevádzky”. Po pravde, ani samotní právnici a sudcovia sa na tom úplne nevedia zhodnúť.

Prečo má potom zmysel na túto zodpovednosť vôbec upozorňovať? Pretože tento druh zodpovednosti je extrémne prísny a nedá sa vylúčiť, že v prípade poškodenia pacienta napríklad pádom v dôsledku zlomenia postele by súd na konanie nemocnice pozeral práve optikou tejto zodpovenosti. Táto zodpovednosť sa uplatní bez ohľadu na to, či nemocnica škodu chcela zaviniť. V podstate ide o zodpovednosť za výsledok – teda stačí, ak sa pacientovi udeje škoda ako následok použitia vybavenia, ktoré nemocnica používa pri “prevádzkovej” činnosti. Dnes to bola pokazená posteľ, zajtra to môže byť potrhané linoleum, o ktoré sa pacient potkol, alebo rozhegané stoly, z ktorých sa na pacientov vyliala vriaca polievka.

Pozor na povinnosť predchádzať škodám!

Odhliadnúc od zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou je dobré upozorniť aj na všeobecnú povinnosť predchádzať škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka). Každý má povinnosť predchádzať škodám. Ak je pád pacienta z postele výsledkom toho, že nemocnica neriešila havarijný stav zariadenia, tak bude veľmi jednoducho označiť jej konanie za porušujúce prevenčnú povinnosť predchádzať škodám. Ak som mal vedieť, že hrozí riziko a ja som napriek tomu neurobil nič, aby som mu predišiel, tak budem zodpovedať za spôsobenú škodu.

Slovenské nemocnice ako zdroj miliónového odškodného?

Ak by ste si po prečítaní predchádzajúcich riadkov mysleli, že samotný pobyt v žalostne vybavených slovenských nemocniciach môže byť zdrojom pre miliónové odškodenia, tak vás musíme sklamať. Iba skutočnosť havarijného stavu nestačí. Jedným z predpokladov odškodenia je vznik škody – teda až keď vec použitá pri prevádzkovej činnosti spôsobí škodu, môžeme uvažovať o jej odškodnení. Celý príbeh má dvojité poučenie. Jedno je pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby nebrali na ľahkú váhu stav svojich zariadení. Druhé pre pacienta, aby vedel, že aj škoda spôsobená použitím vybavenia nemocnice môže byť odškodnená.

(Počet prečítaní: 2310)