Lekárske tajomstvo

Lekárske tajomstvo nie je pojmom neznámym. Mnohí ho poznajú aj pod pojmom „povinnosť mlčanlivosti“. Avšak lekárske tajomstvo nie je len etickým pravidlom, ale je predovšetkým predmetom zákonnej úpravy (hlavne v optike zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti).

Zákonná úprava povinnosti mlčanlivosti núti nielen lekárov, ale všetkých zdravotníckych pracovníkov aby dbali na dodržanie záväzku, že informácie týkajúce sa zdravotného stavu pacienta nebudú zneužité alebo sprístupnené „nevyvoleným“ osobám. Suma sumárum – všetky  osoby, ktoré v súvislosti s výkonom svojho povolania, prišli do styku s informáciami akéhokoľvek typu, ohľadom zdravotného stavu osoby, sú povinné zachovávať mlčanlivosť. 

Môže sa rodina pýtať lekára na informácie o mojom zdravotnom stave? 

V praxi sa ale častokrát stretávame so situáciami, kedy rodinní príslušníci žiadajú informácie o zdravotnom stave blízkej osoby alebo prípady, kedy žiadajú o výpisy či nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie. Na takéto situácie taktiež myslí zákon, a preto sprístupňovanie a poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie vo forme výpisu a nahliadnutia  je predmetom právnej úpravy. Tieto dva spôsoby zároveň predstavujú  jedinú zákonnú formu, ako sa dostať k požadovaným údajom.

Nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie

Prvým spôsobom je sprístupnenie, kde sa poskytujú informácie formou nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie. Nahliadnutie do dokumentácie v celom rozsahu patrí predovšetkým osobe, ktorej sa zdravotná dokumentácia týka (t.j. pacientovi) a taktiež, ak nie je plnoletá alebo nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, jeho zákonnému zástupcovi.

No čo robiť v prípade, ak sa o zdravotný stav pacienta zaujíma vzdialená rodina, napríklad bratranec/sesternica, či teta z druhého kolena? Zákon pozná možnosť inštitútu splnomocnenia, a to na základe písomného plnomocenstva s osvedčeným podpisom (pozn. overený podpis u notára/na matrike) dotknutej osoby v určenom rozsahu.

A čo ak pacient zomrie?

Aj v prípade, že daný pacient zomrel, existujú možnosti, ako sa dostať k jeho zdravotnej dokumentácii. Stále ostávame pri inštitúte nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie, v zmysle ktorého právo na sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie zomrelého pacienta získava manžel, manželka, dieťa, rodič alebo zákonný zástupca týchto osôb, a to taktiež v celom rozsahu. Ak neexistuje ani jedna z vymenovaných, toto právo získava plnoletá osoba, ktorá v čase smrti žila s „pacientom“ v domácnosti (napr. druh, družka, priateľ...), alebo blízka osoba, resp. ich zákonný zástupca. A čo v prípade, ak nastane situácia, že súrodenec zomretého chce využiť právo na sprístupnenie zdravotnej dokumentácie, avšak syn zomretého o to nemá záujem? Prvá odpoveď, ktorá príde na um väčšine ľudí je, že „Samozrejme. Prečo by to mal byť problém?“ Ale tu je opak pravdou – je potrebné rešpektovať „poradie“ stanovené zákonom. Súrodencovi by mohla byť sprístupnená zdravotná dokumentácia jeho brata alebo sestry iba vtedy, ak žiadna iná z vymenovaných osôb neexistujú, t.j. ak by zomretý nemal žiadne deti, rodičov a ani manžela či manželku.

Nahliadnutím do dokumentácie vzniká oprávneným osobám právo si robiť výpisky, kópie, fotografie, a to v rozsahu ako je uvedené vyššie. 

Výpis zo zdravotnej dokumentácie

Druhým spôsobom, akým sa možno dostať k údajom zo zdravotnej dokumentácie, je výpis zo zdravotnej dokumentácie. Výpisom sa sprístupňujú identifikačné údaje pacienta, prehľad o doterajšej liečbe, opis vývoja zdravotného stavu a ďalšie údaje uvedené v § 24 ods. 1 ZOZS.

Zákon o zdravotnej starostlivosti vymedzuje okruh osôb, ktoré môžu požiadať o takýto výpis. Okrem všeobecného a ošetrujúceho lekára ide napr. o orgány činné v trestnom konaní a súd,  inšpektorát práce, ale využiť ho môžu aj osoby, ktorým zákon umožňuje nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie, t.j. i rodinní príslušníci pacienta (ak sú na to splnomocnení, resp. ak je pacient po smrti).