Vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi
„Základom vzťahov medzi zdravotníckymi pracovníkmi je vzájomné uznávanie jednotlivých zdravotníckych profesií, čestné, slušné a spoločensky korektné správanie spolu s kritickou náročnosťou, rešpektovaním kompetencií a priznaním práva na odlišný názor."
Samotný odsek 1 vyslovuje morálnosť v zaobchádzaní a kolegiálny prístup. Taktiež je možné z neho vyčítať isté zásady pro pracovnej etiky. Avšak najdôležitejšou otázkou je, ako konať v prípade narušenia zásad načrtnutých v kódexe. Spočiatku pri nezávažný a neopakujúcich sa porušeniach je nutné postupovať v medziach pracovnej hierarchie. Pri častých alebo závažných porušeniach je potrebné sa obrátiť na komoru, alebo v prípadoch najzávažnejších aj na políciu. Keďže mobbing je nežiadúcou súčasťou každého pracovného vzťahu.
„Zdravotnícki pracovníci sú povinní požiadať ďalšieho zdravotníckeho pracovníka o konzílium vždy, keď si to vyžadujú okolnosti a pacient s tým súhlasí. Majú právo navrhnúť osobu konzultanta. Závery konziliárneho vyšetrenia majú byť dokumentované písomne a je povinnosťou informovať o nich pacienta s osobitným dôrazom v prípadoch, keď sa názory zdravotníckych pracovníkov rôznia.“
Príslovie viac hláv viac rozumu je v tejto časti umocnené pacientovým zdravím. Avšak podstatnou časťou je vyslovený súhlas pacienta s konziliárnym vyšetrením. Pretože v prípade vyslovenia pacientovho nesúhlasu sa jedná o porušenie zásady mlčanlivosti (v predchádzajúcom článku sme o nej poskytli niekoľko hodnotných rád). Taktiež zásada mlčanlivosti prechádza na všetkých, ktorý sa na tomto vyšetrení zúčastnili. Umocnenie už spomenutého príslovia, sa odzrkadľuje aj v príde poučenia o zákroku, informovanom súhlase (taktiež podrobne rozpracovaný v predchádzajúcom článku).
Lekár, zubný lekár a ostatní pracovníci v zdravotníctve
Obe zásady vyslovené v poslednej časti Kódexu zdravotníckeho pracovníka sa obsahovo zhodujú s poslednými odsekmi časti Vzťahy medzi zdravotnícki pracovníkmi. To akoby sa mohlo zdať nespôsobuje dvojkoľajnosť vo vnímaní zdravotníckej profesie. Ale napomáha prerozdeleniu vnímania práv a povinností.
„Lekár a zubný lekár nesmú poskytovať zdravotnú starostlivosť za prítomnosti osoby, ktorá nie je lekárom alebo zubným lekárom a nepatrí k zdravotníckym pracovníkom. Výnimkou z uvedených zásad je osoba, ktorá lekárovi a zubnému lekárovi umožňuje poskytnúť prvú pomoc, alebo taká osoba, ktorá sa u lekára vzdeláva alebo pracuje, a ďalšia osoba, s ktorej prítomnosťou pacient súhlasí.“
Tento odstavec jednak naráža na zásadu mlčanlivosti. Dôležitým bodom zdravotnej starostlivosti je súhlas a taktiež porozumenie pacienta s predkladanou liečbou. Pacient ako osoba môže s výkonom aj nesúhlasiť, resp. neporozumieť, alebo odmietnuť poučenie. Dôležitou otázkou je čo ak osoba, ktorej je zdravotnú starostlivosť potrebné poskytnúť, nemôže vyjadriť súhlas s prítomnosťou potrebných nezdravotníckych osôb. V takom prípade sa využije právna zásada prospešnosti, pretože zachrániť život často dôležitejšie ako narušenie telesnej integrity.
Zdravotnícky pracovník nesmie podporovať osoby vykonávajúce činnosť, ktorú môže vykonávať len zdravotnícky pracovník.
Takáto konštatácia nemá príchuť objavenia Ameriky, ale nie je žiadúce, aby osoba bez kvalifikácie vykonávala zákroky alebo liečbu. Takáto liečba sa môže stať život a zdravie ohrozujúcou. Výnimky nám prinášajú životné situácie ako pôrod cez telefón...