Áno, je to v podstate tak. Slovenský právny poriadok upravuje situáciu, kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj bez súhlasu, a to osobe ktorá s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie (pozri § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z.). Ďalej sa dočítame, že o obmedzení osobnej slobody (zadržaní) musí do 5 dní od zadržania pacienta rozhodnúť súd.

Zásah do dvoch ľudských práv – sloboda pohybu a právo na súkromie

Rozmeňme si to teraz na drobné. Špecifikom poskytovania nútenej zdravotnej starostlivosti je zásah do dvoch ľudských práv a to do práva na slobodu (sloboda pohybu, osobná bezpečnosť) a do práva na súkromie, ktorého jednou zložkou je aj právo rozhodovať o prijatí/neprijatí zdravotnej starostlivosti. Ďalšími právami potenciálne zasiahnutými pri nútenej liečbe je právo na zaobchádzanie, ktoré neporušuje zákaz ponižujúceho a neľudského zaobchádzania (Čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

Ako to vyzerá a aký by mal byť postup súdu

Zadržať pacienta proti jeho vôli to nie je len tak. Možno slovenské súdy nie sú na rešpektovanie ľudských práv citlivé, ale Európsky súd pre ľudské práva má na nezákonné zadržanie a nezákonnú liečbu priam alergiu. Preto je jeho výsledkom množstvo rozhodnutí,kde sa dočítame, aké podmienky musia byť splnené, aby zadržanie a liečba bez súhlasu boli v súlade so zákonom.

Zákonnými podmienkami zadržania, tak ako ich definuje zákon sú:

a) zadržaná osoba trpí duševnou chorobou, alebo sa u nej prejavujú príznaky duševnej poruchy

b) zadržaná osoba so zdravotným stavom opísaným v bode a) ohrozuje samu seba alebo ohrozuje svoje okolie, pričom toto konanie je vyvolané duševnou chorobou alebo u zadržanej osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu

c) zadržanie oznamuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti do 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody, s týmto je spojená otázka špecializácie poskytovateľa a miesto zadržania

d) do rozhodnutia súdu o zákonnosti prevzatia sa poskytuje „nevyhnutná“ liečba

e) o zákonnosti zadržania rozhoduje súd v zákonom stanovených lehotách (do 5 dní a následne do 3 mesiacov)

f) zadržaná osoba má byť v konaní zastúpená - s týmto sú spojené ďalšie otázky zabezpečenia procesných práv pacienta v súdnom konaní

Hlavné neduhy nútenej liečby na Slovensku

Stále mám dojem, že práva nedobrovoľne zadržaných sú na Slovensku chránené nedostatočne. Pokiaľ je pravda, že v prípade pani Mozoľovej jej súd nezabezpečil možnosť mať právneho zástupcu tak si myslím, že jej práva boli hrubo porušené (k tomu napr. rozhodnutie ESĽP Megyeri v. Nemecko 1992). Problematickou je aj otázka samotnej nútenej liečby – nútené podávanie liekov, injekcie, elektrošoky a podobne.

Práve tento moment je najväčšia slabina dodržania pacientovho práva na súkromie v Slovenskom zdravotníctve. Na Slovensku de facto neexistuje zákonom stanovený proces, v ktorom by súd schvaľoval liečbu u spôsobilých pacientov. ESĽP pritom v prípade nútenej liečby požaduje, aby sa mal pacient voči navrhovanej liečbe možnosť odvolať (pozri napr. prípad X v. Fínsko 34806/04) a aby jeho práva strážil nezávislý súd.

To, že sme niekedy čudáci neznamená, že patríme do ústavu

Každý kto rozhoduje o nútenej liečbe si musí uvedomiť jednu vec. To že sa ľudia niekedy správajú zvláštne, majú svoje „rituály“ či dokonca zlozvyky, ktoré možno pôsobia obťažujúco ešte neznamená že patria na psychiatriu. Kľúčovým momentom je, či sú nebezpečný verejnosti (až v druhom prípade samému sebe).

Ak nebezpeční nie sú, zavrieť ich na psychiatriu s najväčšou pravdepodobnosťou bude predstavovať porušenie ich základných ľudských práv. Možno práve kauza „Mozoľová“ tieto otázky otvára a prinúti kompetentných, aby prijali dostatočné opatrenia na zlepšenie ochrany práv pacienta.