mediPRÁVNIK chráni už 1900 ambulancií a lekární.
článok patrí do seriálu

Operácia bez informovaného súhlasu. Aké môžu byť jej dôsledky? (časť 2)

Diana Šebestová   |   12.5.2016

V 2. časti príspevku nadviažeme na skutkový stav a  argumentáciu pacientky. Budeme sa bližšie venovať argumentácii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Argumentácia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej aj ako “odporca”) skrz jeho právneho zástupcu sa rovnako zakladá na niekoľkých nosných bodoch:

  1. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti tvrdí, že pacientka mala už v minulosti zdravotné problémy s oboma kolenami v dôsledku čoho bola už v predchádzajúcich rokoch operovaná,
  2. odporca tvrdí, že konkrétnym operačným zákrokom, tak na pravom ako aj ľavom kolene, nemohlo dôjsť k takému zhoršeniu zdravotného stavu a zdravotným komplikáciám, ako to uvádza pacientka v žalobe,
  3. vykonané operačné zákroky nemohli dôvodiť trvanie práceneschopnosť tak, ako to uvádza pacientka (teda od 20.01.2009 do 31.12.2009). Odporca dôvodil tým, že pri takýchto zákrokoch je typická doba práceneschopnosti v rozmedzí od dvoch do piatich týždňov,
  4. odporca poukazuje na to, že pacientka nijakým spôsobom nepreukázala kauzalitu medzi vykonaným operačným zákrokom a následnými zdravotnými problémami,
  5. odporca tvrdil, že akonáhle sa dozvedel o pochybení svojich zamestnancov, pacientka na to bola upozornená a bolo jej ponúknuté, že bezodkladne sa vykoná operácia ľavého kolena, s čím, podľa tvrdenia  odporcu, pacientka súhlasila,
  6. súčasne poskytovateľ zdravotnej starostlivosti  ponúkol pacientke peňažnú náhradu vo výške 100.000,- Sk, ktorú však odmietla,
  7. odporca taktiež spochybnil výšku požadovanej finančnej náhrady najmä z hľadiska jej dôvodnosti a preukázania
  8. odporca sa pacientke ospravedlnil a mal za to, že toto jeho ospravedlnenie prijala,
  9. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti taktiež tvrdil, že keď začal operatér navrhovateľke fixovať nesprávnu končatinu (pozn. k fixovaniu nesprávnej končatiny došlo podľa svedkov z dôvodu špeciálnej operačnej techniky tzv. "opačnej garde", ktorá spôsobuje to, že operatér vidí pacientove končatiny takpovediac zrkadlovo tzn., že z pohľadu operatéra je pravá končatina ľavá a ľavá končatina zasa pravá) pacientka ešte nebola v anestéze a teda mala možnosť operatéra upozorniť na to, že jej fixuje nesprávnu končatinu.

V tomto konaní bolo nesporné, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pochybel, keď pacientke zoperoval pravé koleno namiesto ľavého a to bez jej predchádzajúceho súhlasu. Túto skutočnosť odporca uznal, pričom účinne a úprimne uvedené pochybenie oľutoval. Sporné však boli diametrálne odlišné názory, najmä na výšku požadovanej peňažnej náhrady, ďalej následky operácie, fyzickú bolesť pravého kolena navrhovateľky, jej psychickú traumu, ako aj jej voľnočasové obmedzenia v porovnaní pred zákrokom a po ňom.

(Počet prečítaní: 2411)