mediPRÁVNIK chráni už 1901 ambulancií a lekární.
článok patrí do seriálu

Náhrada škody na zdraví: Za čo všetko mi môžu zaplatiť?

Janka Boszorményiová   |   12.12.2015

V porovnaní so škodou, ktorá vzniká na majetku občanov alebo právnických osôb, je škoda na zdraví špecifickým druhom škody. Nie je možné spôsobiť takúto škodu na právnickej osobe, preto sa bude týkať iba osôb fyzických. Platný právny poriadok priznáva poškodeným na zdraví komplex rôznych oprávnení a spôsobov, akým si môžu vzniknutú škodu uplatniť. Nakoľko má škoda na zdraví väčšinou trvalé následky, nie je preto reálne navrátenie do predošlého stavu, na rozdiel od škody na majetku. Preto právna úprava priznáva nasledovné práva na náhradu škody na zdraví.

Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia

Tvoria ju samostatné zložky náhrady škody na zdraví. V oboch prípadoch pôjde o náhradu tzv. nemajetkovej ujmy, ktorú určuje lekár na základe vypracovaného znaleckého posudku, a podľa bodového ohodnotenia vyráta jeho výšku.

V prípade bolestného ide o vyplatenie finančného odškodnenia za vytrpenú bolesť, ktorá bola spôsobená úrazom, chorobou z povolania alebo inak. Náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, to prichádza do úvahy vtedy, ak následky zranenia sa prejavujú v rámci dlhšieho časového obdobia (minimálne 1 rok). Teda tu už pôjde o trvalé následky, ktoré nepriaznivým spôsobom ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v živote.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia taktiež musí byť primeraná rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v reálnom živote.

Ako príklad možno uviesť dopravnú nehodu, pri ktorej účastník utrpí komplikovanú zlomeninu nohy. Kvôli nej bol niekoľko týždňov práceneschopný, strávil značný čas v nemocnici, musel absolvovať rehabilitácie, ale nikdy už nebude mať naplno funkčnú nohu ako predtým. Nebude sa môcť venovať svojim koníčkom a takisto nebude môcť vykonávať prácu, ktorá si zdravú nohu vyžaduje. Z toho dôvodu mu prislúcha nárok na bolestné aj sťaženie spoločenského uplatnenia.


Náhrada nákladov spojených s liečením

Pokrýva náklady spojené s liečením, ktoré nemôžu byť hradené z povinného zdravotného poistenia. Vyplácajú sa poškodenému, ktorý ich účelne vynaložil na liečenie v dôsledku úrazu alebo choroby z povolania. Tu patrí napríklad nákup liekov, zdravotných pomôcok, náklady na dopravu do a zo zdravotníckeho zariadenia, diétna strava, využívanie opatrovateľky a ďalšie výdavky priamo alebo nepriamo spojené s liečením.

Dôležité je preukázať dané nároky, napríklad formou bločkov, potvrdení, lekárskych správ, cestovných lístkov, a podobne.


Náhrada za stratu na zárobku počas PN

Ak bol poškodený v dôsledku zranenia práceneschopný, jeho príjem sa citeľne zníži. V tomto prípade mu vzniká nárok na náhradu za stratu zárobku počas PN, ktorá sa uhrádza formou dôchodku. Jeho výška sa vypočíta ako rozdiel medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dostával pred úrazom, a nemocenským.

Podmienkou uplatnenia tohto nároku je pokles zárobku. Teda ak poškodený nie je v pracovnom pomere a nepoberá mzdu, nárok mu nemôže byť priznaný.


Náhrada za stratu zárobku po PN

V tomto prípade podmienkou priznania nároku je vykonávanie zárobkovej činnosti po vzniku choroby z povolania, alebo poberanie invalidného, príp. čiastočne invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný v súvislosti s chorobou z povolania. Ku strate zárobku dochádza preto, že schopnosť zamestnanca pracovať bola následkom choroby z povolania obmedzená, alebo zanikla. Účelom bude poskytnutie primeraného odškodnenia zamestnancovi, ktorý nie je schopný dosahovať taký zárobok, aký mal pred úrazom.

Napríklad: priemerný zárobok poškodeného pred úrazom bol 600 eur. Po skončení PN mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 250 eur, pričom poškodený nepracuje. Strata na zárobku predstavuje teda sumu 350 eur.


Náhrada za stratu na dôchodku

Určuje sa ako rozdiel medzi výškou poberaného dôchodku a dôchodkom, ktorý je vypočítaný z priemerného mesačného zárobku, zvýšeného o náhradu za stratu na zárobku po skončení PN, ktorú poškodený poberal v období rozhodujúcom pre vymeranie dôchodku. Môže sa týkať buď starobného alebo invalidného dôchodku.

Zjednodušene možno povedať, že dôchodok, na ktorý má poškodený nárok, a dôchodok, na ktorý by poškodený mal nárok, ak by k poškodeniu zdravia neprišlo, tvoria sumu straty na dôchodku.


Náklady na pohreb

Ak poškodený v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, má ten, kto uhradil náklady n pohreb, nárok na ich náhradu (patria tu náklady účtované pohrebnou službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo tabule, náklady na úpravu hrobu...).

Medzi náklady možno zaradiť aj výdavky vynaložené na smútočné oblečenie, cestovné výdavky na a z miesta pohrebu. Náhrady pri týchto nákladoch sa môže domáhať iba osoba, ktorá žila so zomretým v domácnosti, a nezaopatrené dieťa (to je osoba do veku 25 rokov, ak stále študuje, a ešte nezískala vysokoškolské vzdelanie 2.stupňa).


Náhrada výživného

Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, že si povinná osoba (zákonný zástupca) neplní vyživovaciu povinnosť ustanovenú súdom.

Takisto sa náhradné výživné prizná aj vtedy, keď nezaopatrenému dieťaťu nevznikol nárok na sirotský dôchodok, alebo výška sirotského dôchodku nedosahuje minimálnu výšku výživného ustanoveného v zákone.

(Počet prečítaní: 13912)