Sloboda prejavu a povinnosti zamestnanca

Ústava SR zakotvuje slobodu prejavu, ktorá je späté s právom na informácie. Toto naše právo vyžívame na vyjadrenie a šírenie vlastných názorov najrôznejším spôsobom (slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom).  Je zrejmé, že je veľmi dôležité a práve preto ho zákonodarca upravil v právnom predpise najvyššej právnej sily. Právo na slobodu prejavu však nie je absolútne. V zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR : „Slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti . Na to, aby mohlo dôjsť k obmedzeniu takejto slobody prejavu, musia byť splnené formálne a materiálne podmienky.

Formálnou podmienkou je určenie obmedzenia v zákone. To znamená, že sloboda prejavu môže byť obmedzená len zákonom, nie akýmkoľvek iným právnym predpisom. Len Národná rada SR môže prijať právnu úpravu zasahujúcu do slobody prejavu. Vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy nesmú vydávať nariadenia, vyhlášky, či opatrenia, ktoré by slobodu prejavu bez opory v zákone obmedzovali. Uvedené primerane platí aj pre úpravu vzťahu medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom.

V uzamknutej časti, ktorá je dostupná pre predplatiteľov služby mediPRÁVNIK ambulancia a mediPRÁVNIK lekáreň sa dozviete, ako je to v prípade slobody prejavu vs. stavovskej povinnej mlčanlivosti. Taktiež sa dozviete o obmedzení zdravotníckych pracovníkov sa vyjadrovať o skutočnostiach týkajúcich sa podmienok na pracovisku.