Aké sú právne následky poskytnutia úplatku pre pacienta? Čo hrozí z pohľadu trestného práva pacientovi, ak podplatí lekára, aby vykonal nejaký úkon?

Korupčné trestné činy prijímania úplatku majú svoje dvojča v podobe trestného činu podplácania. Korupčná situácia má teda páchateľa na každom konci jej realizácie – trestne zodpovedná je osoba ktorá úplatok dáva (vrátane jeho prisľúbenia, atď.) a trestne zodpovedná je aj osoba, ktorá úplatok prijíma (alebo si ho nechá sľúbiť, atď.).

Extrémna poloha trestného zákona je voči obyčajnej vďačnosti pacienta nemilosrdná v § 333. Ten je v podstate zrkadlovým odrazom § 329. Rozdiel je vo výške základného trestu. Pacientovi hrozí trest od 6 mesiacov po 3 roky, zatiaľ čo lekárovi (§ 329) trest od  3 rokov až po 8 rokov.

Čo hrozí podľa trestného práva lekárovi, ktorý úplatok prijal? Je nejaký rozdiel v zodpovednosti, ak je lekár len pasívnym príjemcom úplatku a ak je aktívnym žiadateľom o úplatok, aby vôbec nejaký lekársky úkon vykonal?

Korupčné trestné činy sa vyznačujú tým, že trestným je už samotný pokus o spáchanie trestného činu. Je v podstate jedno, či si páchateľ úplatok vyžiadal, alebo neodmietol prísľub úplatku. Nie som ďaleko od pravdy ak poviem, že trestnoprávne rizikové môže byť za určitých okolností aj to, ak pacient lekárovi niečo prisľúbi a lekár sľubovaný benefit prejde mlčaním, teda ho zreteľne neodmietne („pán doktor, zabezpečte moje preloženie do nadštandardnej izby a budete aj vy spokojný...“). Postačovalo, ak lekár sľub plnenia neodmietne a už by jeho konanie (v tomto prípade v podstate „pasivita“ – neodmietnutie potenciálneho plnenia zo strany pacienta) mohlo napĺňať znaky trestného činu prijímania úplatku. Následky pre lekára sa dajú rozdeliť do viacerých skupín – reputačné („aha, to je ten, ktorému na to prišli...“), trestnoprávne (základná trestná sadzba je pri trestnom čine prijímania úplatku podľa § 329 TZ od 3 do 8 rokov) a profesné (strata bezúhonnosti v dôsledku korupčného trestného činu má priamy vplyv na výkon zdravotníckeho povolania).

V zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (578/2004 Z.z., § 31) sa píše, že osoba, ktorá chce vykonávať zdravotnícke povolanie musí spĺňať tieto podmienky:

• spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,
• zdravotná spôsobilosť,
• odborná spôsobilosť,
• bezúhonnosť,
• registrácia v registri zdravotníckych pracovníkov.

Zamerajme sa na podmienku bezúhonnosti. Bezúhonnou sa na účely zákona o poskytovateľoch považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestné činy, ktoré špecifikuje zákon o poskytovateľoch v § 38. Jedine, ak sa zdravotnícky pracovník dopustí spáchania trestného činu, ktorý je definovaný v zákone o poskytovateľoch bezúhonnosť stratí (samozrejme hovoríme len o kontexte na výkon zdravotníckeho povolania).

V uzamknutej časti, ktorá je dostupná pre predplatiteľov služby mediPRÁVNIK AMBULANCIA sa dozviete ktoré trestné činy majú vplyv na stratu bezúhonnosti, či môže zdravotník po tom, čo bol odsúdený za korupciu opätovne začať pracovať ako lekár a ako sa dá po odsúdení opätovne získať bezúhonnosť, resp. zahladenie v registri trestov.