Dôvodová správa k novele hovorí síce jasne, že minimálna výška základnej zložky mzdy pre definovanú skupinu zdravotníckych pracovníkov sa má týkať len tých, ktorí pracujú u poskytovateľa prevádzkujúceho zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti a u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ambulanciu záchrannej zdravotnej služby. No keď si pozorne prečítame navrhované znenie jednotlivých paragrafov tak dospejeme k odlišnému záveru.

Aj ambulantní pracujúci v nemocnici?

Ak by sme však zohľadnili striktne gramatický výklad, mohli by sme dospieť aj k záveru, že rozhodujúcim kritériom nie je skutočnosť, že zdravotník vykonáva prácu v rámci ústavnej starostlivosti, ale stačí ak vykonáva prácu u zamestnávateľa, ktorý má oprávnenie na prevádzku ZZ ústavnej starostlivosti (cit. napr. novelu v časti týkajúcej sa psychológov):

„(1) Základná zložka mzdy psychológa (§ 27 ods. 2), ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností (§ 33 ods. 2) a vykonáva odborné pracovné činnosti v rozsahu získaného vzdelania v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 2 u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, je najmenej 1,06 -násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.“

Na základe uvedeného sa gramatickým výkladom dá dospieť k záveru, že úprava minimálneho mzdového nároku sa vzťahuje aj na psychológov pracujúcich v ambulanciách, ktoré prevádzkujú subjekty majúci povolenie aj na prevádzkovanie ústavného zdravotníckeho zariadenia. Ustanovenie § 7 ods. 2 na ktoré sa odkazuje totiž upravuje nielen poskytovateľov ústavnej ale aj poskytovateľov ambulantnej starostlivosti. Takéto znenie majú aj paragrafy týkajúce sa ďalších druhov zdravotníckych pracovníkov. Uvedené môže znamenať to, že ak by sa ambulantní zdravotníci obrátili na svojho zamestnávateľa (ktorí má povolenie aj na ústavnú starostlivosť) so žiadosťou o úpravu platu podľa novely, tak by im tento zamestnávateľ mal vyhovieť.

Navrhuje sa minimálna nie maximálna výška mzdy

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje určiť minimálny, nie maximálny mzdový nárok. Uvedené z právneho hľadiska teda neznamená, že prijatím novely automaticky dôjde (má dôjsť) k znižovaniu mzdy u zdravotníckych pracovníkov ktorí majú dnes príjem vyšší, ako by im mal prislúchať v zmysle (minimálnych) podmienok navrhovaných v novele. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytujúci ústavnú zdravotnú starostlivosť (pre zjednodušenie ďalej len „zamestnávateľ“) má so zdravotníkom (ako zamestnancom) uzavretý pracovnoprávny vzťah vymedzený čo to podmienok ako aj čo do výšky odmeny v pracovnej zmluve. Vzhľadom na to, že ide o dvojstranný právny úkon, prijatie právneho predpisu automaticky nemení obsah pracovnej zmluvy.

Aký bude mať novela vplyv na pracovné zmluvy?

Zamestnávateľ je povinný navrhnúť zmenu pracovnej zmluvy jedine v prípade, ak na základe novely patrí zdravotníkovi vyššia odmena ako mu je v zmysle pracovnej zmluvy doteraz vyplácaná.
Keďže ide o minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ si v pracovnej zmluve so zdravotníkom môže dohodnúť vyššiu mzdu, nie však nižšiu, ako zdravotníkovi patrí podľa zákona (v prípade ak bude novela schválená parlamentom).
Na základe uvedeného je užitočné sledovať legislatívny proces a akonáhle bude novela prijatá a po podpise prezidenta publikovaná v zbierke zákonov obrátiť sa na svojho zamestnávateľa s požiadavkou na úpravu mzdy (ak mal zdravotník nižší plat ako mu bude garantovať novela).