Čo je Etický kódex zdravotníckeho pracovníka

Etický kódex vyjadruje základné ciele, hodnoty a posolstvo povolania zdravotníckeho pracovníka.

„Poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi, s dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom poskytuje zdravotnú starostlivosť.“

Záväznosť Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka

Etický kódex zdravotníckeho pracovníka tvorí štvrtú prílohu zákona 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (ďalej v texte „zákon o poskytovateľoch“). Priamo text zákona odkazuje na Etický kódex, ktorý je jeho súčasťou v dôsledku čoho je dodržiavanie etického kódexu zákonnou povinnosťou najmä lekárov, sestier, ošetrovateľov…, teda všetkých zdravotníckych pracovníkov.

Ale čo v prípade, ak zdravotnícky pracovníci nekonajú v súlade s ustanoveniami Etického kódexu?

Nakoľko je kódex štvrtou prílohou zákona, tvorí jeho súčasť, teda dodržiavanie jeho obsahu je zákonnou povinnosťou zdravotníckych pracovníkov. Okrem disciplinárneho konania napr. v lekárskej komore, môže jeho systematické porušovanie mať za následok stratu licencie, vylúčenie z príslušnej komory, alebo aj zákaz činnosti. 

Samotný kódex obsahuje 5 častí pozostávajúcich z 30 ustanovení a preambuly (úvodná časť), ktorá stanovuje „ducha“ celého dokumentu prezentovaním istých zásad, princípov, pilierov správania sa.

Obsah Etického kódexu

1. Všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka
2. Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania
3. Zdravotnícky pracovník a pacient 
4. Vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi 
5. Lekár, zubný lekár a ostatní pracovníci v zdravotníctve

Bližšie sa ďalej budeme venovať prvej časti Etického kódexu a teda všeobecným povinnostiam zdravotníckeho pracovníka, ostatným častiam Etického kódexu sa budeme venovať v nasledujúcich článkoch.

1. Všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka

Prvú časť tvoria všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka, ktoré upravujú základný spôsob pôsobenia zdravotníckeho pracovníka. Detailnejšie sa venuje všeobecným povinnostiam, ktorými sa má riadiť zdravotnícky pracovník pri zachovávaní života, chránení, podporovaní a obnovovaní zdravia, predchádzaní chorobám, miernení utrpenia bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie, morálnu či rozumovú úroveň a povesť pacienta. Stanovuje obsah pojmu stavovská povinnosť. Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku a do konca s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.

Avšak dôležité sú aj ustanovenia, ktoré prikazujú čo má zdravotnícky pracovník konať a ako konať nemá.

Odsek 3 stanovuje: Zdravotnícky pracovník pri výkone svojho povolania postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tento výrok sa môže zdať, iba ako duplicitné konštatovanie skutočnosti, že nie len obyvatelia, ale dokonca aj zdravotnícki pracovníci musia postupovať v súlade zo zákonmi. Avšak týmto ustanovením, sa nevyslovuje povinnosť zdravotníckeho pracovníka postupovať s mimoprávnymi pravidlami správania sa.

Nuž povinnosťou správať sa podľa morálky, dobrých mravov či bontónu nie je priamo vyslovená, ale žiadúca. Samotná preambula (úvodná časť) kódexu deklaruje správať sa …statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku…