Aký bol pôvodný návrh?
Podľa pôvodného návrhu mali mať v rámci doplnkových ordinačných hodín lekári možnosť za poplatok maximálne 30 eur objednať pacientov na konkrétny čas v popoludňajších hodinách, t.j. mimo bežných ordinačných hodín lekára. Zdravotná starostlivosť počas doplnkových ordinačných hodín mohla byť poskytnutá najskôr 12 hodín po objednaní sa pacienta a najneskôr 15 dní po objednaní sa pacienta prostredníctvom špeciálneho, na tento účel vytvoreného informačného systému na objednávanie osôb. Táto „služba“ sa ale nemala týkať všetkých pracovísk - vyňaté z tejto možnosti mali byť pracoviská zubnolekárskej zdravotnej starostlivosti a ambulancie pohotovosti.
Nakoniec nebudú...
Doplnkové ordinačné hodiny mali byť súčasťou rozsiahlej novelizácie zákona o zdravotnej starostlivosti, v ktorej sa okrem iného nanovo upravujú pohotovosti (ambulantné pohotovostné služby). Napokon len tie ostatnú v balíku novely zákona, pretože minister sa rozhodol z nej práve paragrafy o doplnkových ordinačných hodinách vypustiť.
Nesúhlasili ani lekári
Minister tak avizoval vo svojich viacerých mediálnych výstupoch začiatkom apríla, hoci zatiaľ formálne ministerstvo nezverejnilo aktualizovaný návrh novely zákona. Všetko sa malo zásadne zmeniť na „meetingoch“, ktoré mal absolvovať na rokovaniach s lekármi, po pripomienkach Slovenskej lekárskej komory, Zväzu ambulantných poskytovateľov a Asociácie súkromných lekárov. Lekárom sa tento návrh v konečnom dôsledku javil ako prílišný kompromis medzi tým, čo by si želali a súčasným stavom, ktorý vôbec neumožňuje za poplatok rýchlejšie ošetrenie v konkrétnom čase. Obávali sa aj značnej administratívy, ktorú by nová regulácia priniesla do ich ambulancií.
Ako to teda bude?
Zámerom bolo doplnkovými ordinačnými hodinami riešiť stav, keď je dopyt lekárov a časti verejnosti, no niet k nej zákonnej možnosti. Suma sumárum, doplnkové ordinačné hodiny boli zmietnuté zo stola. Zatiaľ sa bude „fungovať“ na doterajšom systéme, ktorý po novelizácii zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia neumožňuje objednávanie pacientov za poplatok. Ako avizoval minister zdravotníctva, o vyberaní poplatkov za „niečo viac“ sa bude hovoriť až po úplnom zabezpečení ústavou garantovaného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť – toto právo sa samozrejme týka iba výkonov, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, za ktoré lekári v žiadnom prípade nesmú pýtať peniaze.
Nateraz tak situácia s poplatkami v slovenskom zdravotníctve ostáva nezmenená.