Čo znamená spôsobilosť na právne úkony?

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu dovŕšením 18. roku života, vo výnimočných prípadoch aj skôr (uzavretie manželstva 16 – ročnou osobou).

Ako to bolo predtým?

V minulosti, teda ešte pred účinnosťou nového Civilného mimosporového poriadku, bolo možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, ak trpela duševnou poruchou, ktorá nebola iba prechodná ( napr. schizofrénia, Alzheimerova choroba, rôzne formy demencie a pod.) a nebola schopná robiť právne úkony. Tiež to prichádzalo do úvahy, ak nadmerne požívala alkoholické nápoje, omamné prostriedky a jedy, a z toho dôvodu nebola schopná robiť právne úkony. Úplné pozbavenie spôsobilosti znamenalo, že osoba nemohla uzatvárať žiadne zmluvy, narábať s hotovosťou, jej podpis bol neplatný a iné. Teda možno konštatovať, že išlo o enormne vážny zásah do jej základných práv a slobôd.

A ako je to teraz?

Nová platná úprava umožňuje už iba obmedziť spôsobilosť osoby. To znamená, že súd presne vymedzí, ktoré právne úkony osoba nebude môcť vykonávať. Teda na rozdiel od pozbavenia spôsobilosti tu človek môže robiť niektoré právne úkony, je aspoň čiastočne spôsobilý.

Výsluch a vzhliadnutie

V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoba, ktorej sa takéto konanie týka, musí mať zákonného zástupcu, a ak ho nemá alebo je zákonný zástupca nečinný, súd jej ustanoví tzv. procesného opatrovníka. Následne pri rozhodovaní súd vypočuje danú osobu spôsobom, ktorý je vhodný vzhľadom k jej zdravotnému stavu. Ak je jej zdravotný stav vážny, výsluch sa nemusí uskutočniť. V tomto prípade sudca osobu „vzhliadne“ – čo prakticky znamená, že sa s ňou stretne alebo ju navštívi napr. v zdravotníckom zariadení. Vzhliadnutie osoby slúži hlavne na to, aby súd zistil, v akom stave je daný človek, či dokáže vnímať, reagovať, či má zachované logické myslenie a pod.

Úloha opatrovníka

Ak súd spôsobilosť na právne úkony obmedzil, ustanoví osobe opatrovníka. Opatrovníctvo neznamená, že opatrovník preberá zodpovednosť za život opatrovanej osoby, ale stáva sa jeho zákonným zástupcom, čo znamená, že bude za neho vybavovať všetky veci a vykonávať úkony, v ktorých je on obmedzený. Jeho hlavnou úlohou je konať v záujme opatrovaného. Opatrovníkovi prináleží vykonávať bežné úkony, ako preberanie pošty, podpisovanie zmlúv, vyberanie liekov, platenie nájomného atď., avšak nemôže napr. previesť nehnuteľnosť alebo vybrať väčšiu finančnú čiastku, ako je obvyklé (napr. na nákup nákladnejšieho zariadenia pre opatrovaného). Na takéto „nebežné“ úkony dáva súhlas súd.