Podľa vyjadrenia hovorkyne MZ SR Zuzany Čižmárikovej z augusta 2010 sa za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona považuje i zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode: „Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že žena môže rodiť kdekoľvek s tým, že jej bude poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť, teda aj v prirodzenom prostredí (doma). Znamená to, že na Slovensku legislatívne nie je zakázané žene rodiť doma a nie je ani legislatívne ustanovené, aby žena rodila len v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.“

Možnosť, že dieťa sa narodí mimo priestorov zdravotníckeho zariadenia predpokladá i zákon o matrikách: „Oznámenie o narodení na matriku dáva zdravotnícke zariadenie, v ostatných prípadoch jeden z rodičov.“

Z ustanovenia § 4 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 364/2005 vyplýva, že pôrodná asistentka je oprávnená samostatne vykonať vymedzené úkony (vrátane fyziologického pôrodu), avšak v zdravotníckom zariadení zdravotnej starostlivosti. Zákon teda výslovne pôrod doma nezakazuje, ale ani ho nepredpokladá. To znamená, že pôrodná asistentka by konala v rozpore s lege artis, čím by sa vystavila riziku disciplinárneho či trestného stíhania. Usudzujeme, že situácia na Slovensku je obdobná, ako bola situácia v Maďarsku v čase podania sťažnosti. To však neznamená, že SR porušuje základné práva a ani to nezaručuje úspech potenciálnych sťažovateliek v rovnakej veci ako p. Ternovszky. Slobodu na súkromie štáty konkretizujú úvahou v rámci vymedzených mantinelov a tým, že domáce pôrody nie sú zákonom upravené podľa nášho názoru tieto mantinely neprekročili. Štát i štátne orgány sa nemôžu na právo jednotlivca pozerať len z jednej strany. Každé právo, ak presiahne určitú mieru sa dostane do kolízie iným právom a je úlohou štátu snažiť sa jednotlivé slobody upraviť tak, aby boli v daných podmienkach v čo najväčšej rovnováhe.

V rámci úvah de lege ferenda si dovolíme porovnať trestnú zodpovednosť, ak by pôrodná asistentka vykonávala svoju prácu doma alebo v zdravotníckom zariadení (odhliadnuc od rozporu s lege artis). Uvádzame trestný čin poškodenia zdravia podľa § 162 Trestného zákona, ktorého páchateľom môže byť ktokoľvek okrem osoby, ktorá má predpísanú odbornú spôsobilosť(ak teda spochybňujeme odbornú spôsobilosť pôrodnej asistentky). Avšak trestná zodpovednosť pri poskytovaní „legálnej“ zdravotnej starostlivosti je obdobná, zdravotnícky pracovník sa môže pri výkone svojej profesie dopustiť trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 158 alebo § 157 TZ. Samozrejme v praxi by sme neodporúčali vystaviť sa tomuto riziku, pretože by mohlo byť veľmi ťažké sa ubrániť obžalobe. Obhajoba by v súčasnosti bola vystavaná na veľmi nejasných a labilných základoch.