mediPRÁVNIK chráni už 1887 ambulancií a lekární.
článok patrí do seriálu

2. časť: Posúdenie súdom

Milan Šimkovič   |   4.8.2016

Jedným z predpokladov priznania náhrady pri nemajetkovej ujme je skutočnosť, že zásah je spôsobilý vyvolať ujmu a k zásahu do osobnostných práv došlo v značnej miere. V?prípade vzniku takejto ujmy, výšku náhrady určí príslušný súd a?to na základe vzniknutej škody.

V prípade neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti má fyzická osoba najmä právo domáhať sa upustenia od neoprávneného zásahu, odstránenia následkov tohto zásahu  a primeraného zadosťučinenia.  

Keďže na základe uvedených skutočností, nie je možné  aby došlo k?upusteniu od zásahu, respektíve odstránenia následkov zásahu, matka dieťaťa  sa obrátila na súd aby rozhodol o?primeranom zadosťučinení za ujmu, ktorú jej odporca stratou tela dieťaťa spôsobil. Tu však treba brať na zreteľ, že v?tomto prípade nejde o?bežný zásah do práv a?preto následky nie je možné odstrániť morálnou satisfakciou. Preto rozhodne nestačí, aby sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti len ospravedlnil za čin, ktorý spáchal a?tým sa vec uzavrela.  

Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na okolnosti prípadu a?následky činu, ktorý pacientke spôsobil ťažké psychické ale aj fyzické útrapy, patrí jej popri morálnom zadosťučinení aj náhrada nemajetkovej ujmy. Predpokladom priznania náhrady nemajetkovej ujmy je skutočnosť, že zásah je spôsobilý vyvolať ujmu a k zásahu do osobnostných práv došlo v značnej miere. Nie je však ľahké, vždy posúdiť čí k?zásahu do osobnostných práv došlo na toľko, aby bola ujma priznaná.  

Pričom určenie výšky finančného odškodnenia je v?podobných prípadoch taktiež veľmi ťažké, keďže  posúdiť aká ujma vznikla býva často komplikované. V?prípadoch kedy dôjde k?zásahu do osobnostných práv sa škodca musí vždy snažiť dokázať, že ujma ktorá bola spôsobená zásahom do práv pacientky nepredstavuje zásah do práv v?značnej miere. Tak to bolo aj v?tomto prípade, keď sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti snažil preukázať, že k zásahu do práv v?značnej miere nedošlo, z?dôvodu že pacientke nebola spôsobená ujma v?takom rozsahu, aby jej náhrada bola priznaná. Odôvodňoval to hlavne tvrdením, že citová väzba pacientky k?dieťaťu nebola dostatočná a?preto strata plodu nemôže v?tomto prípade predstavovať zásah v?značnej miere. Je možné predpokladať, že citová väzba medzi matkou a?dieťaťom zrejme nebude príliš intenzívna, keďže dieťa zomrelo náhle po pôrode v?dôsledku čoho matka svoje dieťa nemala možnosť ani vidieť.

Zároveň je otázne či smrť dieťaťa nezapríčinila sama matka z dôvodu nedbanlivého správania sa počas tehotenstva, ktoré mohlo mať vplyv na úmrtie plodu. Je potrebné povedať, že súd sa otázkou čí smrť dieťaťa zapríčinila matka nezaoberal. Nazdávame sa však, že  v?podobných prípadoch nie je pochýb o?tom, čí náhradu postihnutej osobe priznať. Keďže už iba samotný fakt, že ide o?spojenie medzi matkou a?dieťaťom nasvedčuje tomu, že pravdepodobne pôjde o?veľmi pevný a intenzívny vzťah. V danom prípade sa súd stotožnil s?tvrdeniami pacientky a?konštatoval, že právo pochovať zosnulé dieťa jednoznačne je súčasťou práva na súkromie, do ktorého bolo zasiahnuté. Súd však nepriznal pacientke náhradu v?plnej výške, keďže posúdil, že požadovaná čiastka nie je úmerná spôsobenej ujme. 

V?závere treba povedať, že  v?tomto prípade príslušný súd konštatoval, že došlo k?neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti a?priznal pacientke primerané zadosťučinenie za ujmu, ktorá jej bola spôsobená odňatím pravá pochovať svoju zosnulú dcéru. A aspoň z?časti tak zmiernil žiaľ matky, ktorá stratila možnosť dôstojne sa rozlúčiť so svojim zosnulým dieťaťom.

(Počet prečítaní: 1925)