mediPRÁVNIK chráni už 1887 ambulancií a lekární.
článok patrí do seriálu

1. časť: Môžem rodiť doma?

Martina Grejtáková   |   13.6.2016

Kauza ponúka náhľad do problematiky domácich pôrodov, ktorou sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V tejto kauze sa je rozoberaný prípad maďarskej sťažovateľky, ktorá v čase vznesenia sťažnosti, bola tehotná a zamýšľala porodiť svoje dieťa doma, nie v nemocnici či pôrodnom dome. Avšak, podľa maďarskej legislatívy, ktorýkoľvek zdravotnícky pracovník asistujúci pri domácom pôrode riskuje to, že bude postihnutý za priestupok a v minulosti skutočne k minimálne jednému takému odsúdeniu došlo. Z pohľadu sťažovateľky skutočnosť, že v krajine neexistuje žiadna platná komplexná úprava domácich pôrodov, odrádza zdravotníckych pracovníkov od poskytovania pomocí tým, ktorí si želajú rodiť doma. V tomto článku Vám ponúkame úvod do celej kauzy, ktorej sa bližšie budeme venovať v jednotlivých pokračovaniach článku.

Rozsudok vo veci Ternovszky proti Maďarsku je prelomovým rozsudkom v oblasti domácich pôrodov. Sťažovateľka uviedla, že podľa príslušnej maďarskej legislatívy nemôže pri pôrode doma využiť profesionálnu asistenciu. Sťažovateľka namietala porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru, čo podľa nej porušovalo i zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru. Sťažovateľka bola v dobe podania sťažnosti tehotná a mala v úmysle rodiť doma. Podľa § 101 ods. 2 nariadenia vlády č. 218/1999 sa však každý zdravotník asistujúci pri pôrode doma vystavuje riziku sankcie za porušenie zákona, pričom minimálne k jednému takému postihu pôrodnej asistentky aj došlo. Sťažovateľka sa domnieva, že práve toto ustanovenie odradzuje zdravotníkov od pôrodnej asistencie doma.

  1. Aká bola legislatíva v čase podania sťažnosti?
  2. Právna kvalifikácia sťažovateľky
  3. Vyjadrenie vlády Maďarskej republiky
  4. Zmysel sťažnosti očami sťažovateľky

1. Aká bola legislatíva v čase podania sťažnosti?

Z príslušnej maďarskej vnútroštátnej legislatívy sú dotknuté ustanovenia troch právnych predpisov. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti môže byť právo pacienta na slobodné rozhodovanie obmedzené len tak, ako stanoví zákon. Pacient môže odmietnuť zdravotnícky zákrok, pokiaľ to neohrozuje život, či zdravie iného človeka. Podľa už citovaného nariadenia vlády je možné zdravotníka, ktorý vykonáva činnosti v rámci svojej profesnej kvalifikácie bez platného povolenia alebo nezákonným spôsobom potrestať pokutou do výšky 100.000 forintov. A napokon zákon, ktorý bol prijatý len jeden deň pred podaním sťažnosti, ktorý splnomocňuje vládu na vydanie nariadenia, ktorým sa určia profesné pravidlá a podmienky týkajúce sa pôrodu mimo zdravotnícke zariadenie a dôvody vylučujúce možnosť tohto pôrodu. To znamená, že zákonný rámec bol už v čase podania sťažnosti v danej veci prijatý, avšak nebol naplnený resp. konkretizovaný podzákonnou právnou úpravou. Čo je pochopiteľné vzhľadom na 24-hodinový interval medzi oboma skutočnosťami. Otázne podľa nášho názoru je, či prijatie zákona garantuje i konkretizáciu danej témy podzákonnou formou. Faktom však je, že v čase podania sťažnosti podmienky týkajúce sa pôrodu mimo nemocnice neboli právne upravené.  

2. Právna kvalifikácia sťažovateľky

Podľa sťažovateľky nejednoznačná legislatíva odradzuje zdravotníckych pracovníkov od toho, aby jej asistovali pri pôrode opierajúc sa o čl. 8 a čl. 14 Dohovoru. Súd súhlasí so subsumpciou daného prípadu pod právo každého na rešpektovanie svojho súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru.

3. Vyjadrenie vlády Maďarskej republiky

Vláda vo svojom stanovisku konštatovala, že sťažovateľka nebola chýbajúcou právnou úpravou priamo a osobne postihnutá. Na základe toho označila žalobu ako actio popularis, t.j. vo verejnom záujme. Vláda ďalej uvádza, že v rámci konkretizácie práva v čl. 8 má štát priestor na úvahu o tom, ako nastaviť rovnováhu medzi právom matky rodiť doma a právom dieťaťa na život a zdravie. Od roku 1997 už pôrod doma nie je zakázaný, avšak sa neodporúča a zdravotníci prekračujúci rozsah udeleného povolenia môžu čeliť správnym postihom. Vláda argumentuje tým, že v rokoch 2008 a 2009 sa uskutočnilo približne tristo pôrodov doma a len v jednom prípade bolo nariadené správne konanie. Vláda tvrdí, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by boli ženám kladené právne prekážky. No my sa domnievame, že táto argumentácia nebola takpovediac šťastne zvolená. Vláda de facto tvrdí, že ak štátne orgány aplikujú sankciu účinnej právnej normy v jednom prípade z 300, vlastne to neodrádza od porušovania tejto normy. V prvom rade sú to štátne orgány, kto si neplnia povinnosť. Ak ju neaplikujú naschvál, tak by podľa nášho názoru táto norma nemala byť súčasťou právneho poriadku. Na základe toho, považujeme vtedajší právny stav za právnu neistotu. Nešťastné udalosti, ku ktorým došlo pri domácich pôrodoch si vynútili zákonnú úpravu problematiky a tak dňa 14.12.2009 (deň pred podaním sťažnosti) parlament prijal zákon, ktorým vládu splnomocnil na úpravu podmienok pôrodu mimo zdravotníckeho zariadenia. Vláda uzatvára svoje vyjadrenie tým, že nedošlo k porušeniu práva sťažovateľky na slobodné rozhodovanie podľa čl. 8 Dohovoru.

Ďalej sa autorka venuje argumentácii sťažovateľky, teda zmyslu sťažnosti očami sťažovateľky.

Ste tu nový?

Bezplatne sa zaregistrujte a my vám na privítanie
darujeme jeden článok zadarmo!

Už u nás máte účet?

Uzamknutú časť článku si môžete kúpiť za 3 € s DPH,
alebo ho získate ako súčasť jedného z balíčkov.

Tento článok má rozdielne pokračovanie pre ambulancie
a pre lekárne. Vyberte si to, ktoré vás zaujíma:

Pokračovanie pre

Ambulancie

Chcem tento článok za

3 €

Prístup k článkom ako súčasť balíka

od 7 € / mesiac

Pokračovanie pre

Lekárne

Chcem tento článok za

3 €

Prístup k článkom ako súčasť balíka

od 7 € / mesiac

(Počet prečítaní: 3196)