Čo je sterilizácia?

Sterilizácia je operácia, pri ktorej sa preruší vajíčkovod, ktorý slúži na prenos vajíčok do maternice. Cieľom tohto zákroku je zabránenie oplodnenia, čo znamená, že žena už nikdy viac nebude môcť otehotnieť a porodiť dieťa. Samozrejme takýto úkon je možné vykonať aj u mužov – nazýva sa vazektómia. 

Kedy možno vykonať sterilizáciu?

Tento zákrok sa môže vykonať jedine po predchádzajúcom poučení a písomnom informovanom súhlase, odmietnutie poučenia tým pádom neprichádza do úvahy. Možno teda konštatovať, že zákrok sa vykonáva na báze dobrovoľnosti.

Poučenie musí obsahovať:

• informácie o tom, že ide o zákrok, ktorý keď sa raz vykoná, už nebude možné obnoviť predchádzajúci stav (teda navrátiť plodnosť),
• informovanie o možnej zmene životnej situácie, ktorá viedla danú osobu, aby sa rozhodla pre sterilizáciu
• možné alternatívy, ktoré nespôsobia stratu plodnosti (napr. antikoncepcia),
• informácia o tom, že niekedy sterilizácia môže zlyhať, čo bude znamenať, že napriek vykonaniu zákroku pacient nestratí plodnosť.

Medzi poskytnutím informovaného súhlasu a samotným výkonom sterilizácie musí byť minimálne 30 dňová doba, ktorá slúži na prípadne premyslenie si výkonu, zmenu názoru alebo aj odvolanie súhlasu, nakoľko ide o nezvratný úkon.

Sterilizácia osôb, ktoré sú ešte neplnoleté, alebo ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená? 

V takomto prípade je potrebné, aby zákonný zástupca dotknutej osoby podal písomnú žiadosť a udelil informovaný súhlas na tento zákrok. Aby sa zabránilo zneužitiu postavenia zákonného zástupcu, je potrebné urobiť aj ďalšie kroky  v podobe doplnenia žiadosti ešte o:

• žiadosť a informovaný súhlas na výkon sterilizácie osoby, ktorá je neplnoletá alebo ktorá je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony,
• rozhodnutie súdu, ktoré vydal na základe žiadosti zákonného zástupcu dotknutej osoby.

Aké sú dôvody na vykonanie sterilizácie?

Pred tým, ako zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti nadobudol účinnosť, sa sterilizácia riadila smernicou ministerstva zdravotníctva z r. 1972, ktoré výkon tohto zákroku podmieňoval určitým zdravotným dôvodom, a to buď priamo u osoby, ktorá mala byť sterilizovaná, alebo u jeho/jej partnera (napr. ak by ďalšie tehotenstvo ohrozilo život). V súčasnosti zákon neviaže vykonanie sterilizácie na žiadne dôvody.

Poskytovateľ, ktorý má vykonať sterilizáciu musí dodržať všetky podmienky, ktoré ukladá zákon pre jej výkon, nakoľko nútená sterilizácia (bez súhlasu) predstavuje trestný čin podľa § 159 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon). Trestný zákon pri tomto trestnom čine hrozí trestom odňatia slobody na dva až osem rokov.

Musí aj partner dať súhlas na sterilizovanie?

Vykonanie tak závažného zákroku, akým je sterilizácia, znamená zásah aj do života partnera alebo manžela danej osoby. Strata plodnosti jednej osoby a následná nemožnosť mať deti výrazne ovplyvňuje budúcnosť tej druhej. Partner žiadateľa by mohol namietať, že ide o porušenie jeho práva na rodinný život. Právo disponovať so svojím zdravím a životom má však prednosť pred právom na súkromie a rodinný život, preto výkon sterilizácie nie je podmienený súhlasom partnera/partnerky žiadateľa o zákrok. 

Sterilizácia v konaní pred súdom

Sterilizáciu možno považovať za medicínsku nevyhnutnosť, resp. krajný prostriedok, ak pacientka trpí určitými gynekologickými komplikáciami, ktoré by mohli závažne ohroziť jej zdravie a život.  Avšak niekedy sa tento zákrok vykonával s cieľom zabrániť rozmnožovaniu členov určitých etnických skupín, prípadne osôb, ktoré boli mentálne zaostalé, trpeli duševnými poruchami, alebo boli sexuálnymi deviantami.

V tomto roku v slovenských médiách zarezonoval prípad rómskej ženy, ktorej bola ešte v minulom storočí vykonaná sterilizácia bez jej súhlasu pri pôrode jej druhého dieťaťa. Žiadne informácie o účele, následkoch a prípadných rizikách a alternatívach jej neboli poskytnuté.

Neskôr prišla na to, že v jej zdravotnej dokumentácii bola ňou podpísaná žiadosť o vykonanie sterilizácie, čo vyvolávalo dojem, že ona sama požiadala o tento zákrok. 

Následne 6 rokov po vykonaní zákroku podala žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej namietala, že zákrok bol vykonaný bez jej súhlasu, t. j. nútene. Pacientka bola navyše v situácii, ktorá vylučovala slobodné rozhodnutie, pretože mala práve pôrodné bolesti. Informácie o sterilizácii jej dokonca ani neboli poskytnuté v materinskom jazyku (v rómskom jazyku).

Súd jej žalobu zamietol a prípad sa nakoniec dostal až pred Ústavný súd, ktorý vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd priznal „smiešne“ odškodné – 1.500 EUR. Táto výška odškodného nebola primeraná závažnosti zásahu do jej práv, nakoľko išlo o veľmi závažný zásah do jej rodinného a súkromného života. Práve preto krajský súd toto rozhodnutie zrušil a prípad vrátil opäť na okresný súd. Ten koncom apríla tohto roku vydal rozhodnutie, ktorým priznal niekoľko násobne vyššiu sumu odškodného – takmer 17.000 EUR.

Výkon bez súhlasu pacienta = riziko následného odškodnenia

Aj toto rozhodnutie ilustruje, že zásah do práva na súkromie môže vyvolať finančné dôsledky pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.  Zdravotný výkon bez slobodného a informovaného rozhodnutia pacienta môže aj pri menej závažných zákrokoch založiť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zodpovednosť za takýto zásah. Sme názoru, že takýto trend je možné v nasledujúcich rokoch očakávať. Písomné informované súhlasy, pri ktorých pacient podpíše aj samotný text poučenia môžu pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti slúžiť ako kľúčový dôkaz, že zákrok vykonal na základe súhlasu pacienta.