Vzhľadom na to, že príčinná súvislosť nie je právnymi predpismi Českej, ako ani Slovenskej republiky definovaná, je potrebné v prípade rozhodovania obdobných sporov prihliadať na všetky okolnosti prípadu, ktoré môžu mať vplyv na uloženie povinnosti k náhrade trov konania resp. uznania zodpovednosti za škodu.

Ako aj Ústavný súd Českej republiky po vzore medzinárodných a zahraničných súdov uviedol, súdy by mali ustúpiť od formalistického presadzovania požiadaviek stopercentného preukazovania príčinnej súvislosti a prijať adekvátnejší, pre poškodenú stranu prívetivejší výklad zodpovednosti za škodu. Inšpiráciou by im mohli byť právne poriadky krajín, najmä Veľká Británia, ktoré si vytvorili doktrínu tzv. „straty šance“, či „straty očakávania“.

Súd podľa nej odhaduje pravdepodobnosť  dosiahnutia určitých šancí, pokiaľ by lekár v danom prípade zvolil určitý postup a porovnáva tieto šance, či sú nižšie alebo vyššie ako tie, ktoré by bolo možné očakávať pri nerušenom chode vecí. Inak povedané, vychádza sa z toho, aké by boli v prípade správneho lekárskeho postupu prognózy na úplné vyliečenie, či odvrátenie smrti pacienta.