mediPRÁVNIK chráni už 1896 ambulancií a lekární.

Náhrada škody

Janka Boszorményiová   |   14.10.2015

Je to jedna z najzložitejších tém prejednávaných v súdnych sieňach pri pacientskych kauzách. Zložitá je najmä preto, lebo je ťažké na 100 % určiť, či bolo konanie lekára jednoznačne správne alebo jednoznačne nesprávne. Navyše je komplikované posúdiť aký rozsah škody takéto konanie v živote pacienta spôsobilo.

Čo sa skrýva pod slovom náhrada škody?

Všeobecne sa za škodu považuje určitá „ujma“, ktorá sa týka majetkovej oblasti poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Poznáme rôzne druhy škôd, napríklad škodu na majetku, na zdraví, živote, škodu spôsobenú zamestnancom a podobne.

Škoda nie vždy je výsledkom protiprávneho úkonu. Lekár može napríklad postupovať v súlade s lege artis, ale aj napriek tomu bola spôsobená škoda na zdraví. Škoda môže byť spôsobená aj vo forme nežiaducich účinkov liekov.


Predpoklady náhrady škody

Aby sme si mohli uplatniť nárok na náhradu škody, musia byť splnené určité predpoklady, a to konkrétne:

porušenie právnej povinnosti, teda protiprávny úkon (konanie alebo opomenutie)

vznik škody

príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti

zavinenie toho, kto škodu spôsobil (úmysel alebo nedbanlivosť).

Uveďme si príklad, keď pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lekár pochybí a výsledkom je poškodenie zdravia pacienta, prípadne jeho smrť. Ak sú splnené vyššie uvedené predpoklady, teda konanie zdravotníckeho pracovníka bude v rozpore s jeho povinnosťami (lekár nepošle pacienta na všetky potrebné vyšetrenia, hoci by tak mal urobiť), čo bolo príčinou vzniku škody (zhoršenie zdravotného stavu pacienta, jeho smrť), tak zdravotnícky pracovník zodpovedá za škodu.

Ak by však pacient chcel túto škodu vymáhať, musí sa obrátiť priamo na nemocnicu, nie na konkrétneho zdravotníckeho pracovníka.


Protiprávne konanie

Možno konštatovať, že nie s každým zhoršením zdravotného stavu pacienta je spojená právna zodpovednosť. Je tomu tak len v prípade, ak nie je dodržaný postup lege artis. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, má povinnosť ju poskytnúť v súlade s lege artis postupom.


Lege artis

Lege artis znamená, že lekár musí vykonať všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu pacienta, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Za poznatky lekárskej vedy možno považovať všetko, čo veda dosiahla, teda je to postup, ktorý je dostatočné overený a použiteľný v lekárskej praxi (napr. poznatky, ktoré sa vyučujú na lekárskych fakultách a sú rešpektované v praxi).

Dôležité je povedať, že lekár nemá povinnosť vykonať všetky potrebné vyšetrenia, či zákroky, ale rovnako že ich má povinnosť vykonať včas – v správnom čase. Jedine takýto postup je možné označiť za postup „lege artis“.


Aj keď bol postup správny, lekár môže byť zodpovedný za škodu

Občiansky zákonník pozná aj zodpovednosť, kedy nemocnica zodpovedá za škodu aj v prípade, ak vykonala všetko tak, ako mala. Je tomu tak vtedy, ak škodu na zdraví spôsobili vlastnosti veci, ktorú lekár použil pri liečbe.

Typickým príkladom môže byť, keď sa pri liečbe objavia vážne nežiaduce účinky lieku, ktoré spôsobia pacientovi škodu. Aj keď správne predpísal liečbu týmto liekom, nemocnica bude za tieto nežiaduce účinky zodpovedať.


Príčinná súvislosť musí byť preukázaná

Príčinná súvislosť je jeden z predpokladov pre vznik právnej zodpovednosti.

Ide o súvislosť medzi protiprávnym konaním alebo opomenutím (lekár mal vykonať určitý úkon, ale ho nevykonal), a škodlivým následkom (poškodenie zdravia, smrť).

Ide o vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý jav je následkom prvého - teda druhý jav by nemohol nastať bez prvého. Vždy musí byť preukázané, že medzi protiprávnym konaním a spôsobenou škodou je príčinná súvislosť.

Ak žalobca (pacient) nepreukáže to, že medzi nesprávnym postupom lekára a jeho poškodením zdravia je tento vzťah, tak mu súd nemôže priznať nárok na náhradu škody.


100-percentná príčinná súvislosť sa nedá dokázať

Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka a vznikom škody musí byť úplne preukázaná, nestačí to, že je pravdepodobná. Hovorí sa dokonca, že pacient by mal preukázať 100-percentnú súvislosť.

V posledných rokoch však súdy vo viacerých prípadoch vyslovili názor, že takáto požiadavka, ktorá je kladená na plecia pacienta je neprijateľná, keďže 100-percentnú príčinnú súvislosť v podstate nie je možné dokázať.


Príčinná súvislosť a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) skúma, či postup lekára bol správny – teda či bol lege artis. Úrad sa v podstate nezaoberá tým, čí postup, ktorý ako nesprávny namieta pacient, spôsobil ním tvrdené poškodenie zdravia. Predmetom jeho posúdenia je otázka, či lekár na základe toho, čo vedel o pacientovi, zvolil pri liečbe správny postup (z hľadiska použitých prostriedkov a ich správneho načasovania). Teda Úrad priamo príčinnú súvislosť neskúma.


Znalecké posudzovanie nesprávneho konania

Otázku, či určitý zdravotnícky úkon bol správny, resp. nesprávny a to, či konanie lekára bolo v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, musí posúdiť odborník pôsobiaci v danej medicínskej oblasti. To znamená, že napríklad problémy vzniknuté v rámci ortopédie nemôže posudzovať psychiater, ale ortopéd.

Pre potreby konania na súde je týmto odborníkom súdom ustanovený znalec, ktorému súd položí otázky, či v danom prípade bol postup lekára nesprávny, a či tento nesprávny postup spôsobil vznik škody.

Na základe preskúmania všetkých okolností znalec vypracuje znalecký posudok, ktorý je pre súd dôležitým vodítkom k jeho rozhodnutiu. Nie je však jediným dôkazom, súd sa musí zaoberať aj dalšími dôkazmi, ktoré pacient, či nemocnica v súdnom konaní predložili.

(Počet prečítaní: 4535)