mediPRÁVNIK chráni už 1900 ambulancií a lekární.
článok patrí do seriálu

Kauza v skratke

medipravnik   |   1.7.2015

Prípad pani S. charakterizujú roky súdnych sporov a vynaložených peňazí. Pričom nádej, že sa celé vynaložené úsilie raz vráti, je v tomto prípade mizivá. Ako je možné, že jedna kauza môže trvať taký dlhý čas? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

V tejto časti kauzy pani S., ktorá sa rozhodla podstúpiť zákrok u zubného chirurga s nešťastným koncom, sa budeme bližšie venovať otázke celkovej dĺžky konania na súde.   Ako totiž ďalej poukážeme, celková dĺžka konania v tomto prípade už začína dosahovať bod v ktorom už aj pacientka (žalobkyňa) cíti beznádej a frustráciu, či sa svojich práv niekedy domôže. Môžeme povedať, že konanie od svojho začiatku až do dnešného dňa trvá už niečo vyše 7 rokov. A za ten čas sa vo veci len jediný krát rozhodlo. Rozhodnutie okresného súdu však bolo zo strany krajského súdu zrušené, preto sa pani S. so svojim prípadom opätovne ocitla na okresnom súde, ktorý však doposiaľ nerozhodol. Aké sú však možnosti pacienta (ale aj iného účastníka civilného konania) a ako sa môže domôcť svojich práv?  

Keď prieťahy nemajú konca
Jedným zo základných princípov občianskeho súdneho procesu je aj rýchlosť konania, a teda kedy je o veci právoplatne (konečne) rozhodnuté. Právo na spravodlivý proces v sebe totiž zahŕňa aj požiadavku, aby konanie netrpelo zdĺhavým prejednávaním, či zbytočnými prieťahmi. Obzvlášť to platí, ak sa konanie odohráva na viacerých inštanciách. Uvedené závery možno vyvodiť z ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (článok 48), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6), Občianskeho súdneho poriadku.  

Znalecké dokazovanie po 10 rokoch
V konaní pani S. bola žaloba o náhradu škody na zdraví podaná v roku 2007. O veci rozhodol okresný súd rozsudkom prvýkrát až v roku 2013 – teda po 6. rokoch. Rozhodnutie okresného súdu však nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko pani S. ho úspešne napadla odvolaním, ktoré krajský súd v roku 2014 potvrdil a rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.   Celé konanie sa tak opätovne ocitlo na okresnom súde, pričom doteraz nebola rozhodnutá. Nakoľko však má okresný súd vykonať kontrolné znalecké dokazovanie (po viac ako 10 rokoch od zákroku), je predpoklad, že konanie tak skoro nebude právoplatne ukončené. Kedy teda už možno hovoriť o konaní s prieťahmi a ako sa voči takému postupu súdu brániť?  

Dajú sa prieťahy zadefinovať?
Presne vymedziť časovú hranicu, kedy už konanie prieťahy má a kedy ešte nie, nie je možné. Vyplýva to zo skutočnosti, že každé jedno civilné konanie má svoje osobitosti a je ho potrebné posudzovať individuálne. Nakoľko však 10 rokov sa zo strany pani S. zdalo byť ako neúmerná doba konania, rozhodla sa brániť. Zákon o súdoch jej umožňuje podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní (§ 62 ods. 1).  

Ako sa brániť voči prieťahom?
Sťažnosť sa podáva predsedovi konajúceho súdu a spravidla by mala byť vybavená do 30. dní. O spôsobe vybavenia bola informovaná aj pani S. avšak nestačila jej skutočnosť, že predseda súdu vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú, avšak záverom bolo len zaevidovanie konania medzi sledované veci. Ako ďalší krok preto pani S. využila podanie ústavnej sťažnosti na porušenie jej práva prerokovať veci bez zbytočných prieťahov. V tejto sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko dĺžka konania ju výrazne obmedzila aj v jej osobnom živote.  

Dobrá rada nakoniec
Ak máte podobnú skúsenosť s neúmerne dlho trvajúcim konaním a neviete sa domôcť svojich práv, mediPRÁVNIK radí využiť podobný postup. Na záver upozorňujeme, že pred tým než podobne ako pani S. využijete možnosť podať sťažnosť na Ústavný súd SR, je nevyhnutné podať najprv sťažnosť predsedovi konajúceho súdu. To je nevyhnutná podmienka pre možnosť podať sťažnosť na Ústavný súd SR.

(Počet prečítaní: 5431)