Podcenenie príznakov vážneho ochorenia pacienta zo strany lekára nie je žiaľ vec až tak raritná. Dôvodov môže byť mnoho – od naozaj nešťastnej súhry náhod až po obyčajný ľudský a odborný nezáujem lekára o zdravie pacienta. V prípade kauzy otca Simony Miazdrovej sa mohlo jednať o kombináciu viacerých z dôvodov. Alebo žiaľ iba o prejav ignoranciu lekárov a nezáujem liečiť pacienta a byť pri tom dostatočne opatrným. Aké si z tohoto prípadu zobrať ponaučenie?

Postup „lege artis“ – povinnosť postupovať správne

Lekár má povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne – cudzím slovom to označujeme ako postup „lege artis“. Lege artis je činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá je v súlade s uznávanými odbornými štandardami. Vo všeobecnosti možno za stav lekárskej vedy považovať poznatky, ktoré sa vyučujú na lekárskych fakultách a sú súhlasne prijímané na odborných medicínskych fórach. To všetko ideálne v kombinácii so súladom s najvyšším dosiahnutým poznaním v danej medicínskej oblasti. Splnené musia byť obe podmienky: postup, ktorý zdravotník zvolil musí byť odborne medicínsky uznávaný a musí byť v súlade s aktuálnym stavom vedy v danej oblasti.

Súčasťou správneho postupu je aj poučenie pacienta

Postupovať správne neznamená len odborne viesť chirurgický rez, ale aj povinnosť lekára zainteresovať pacienta do zdravotnej starostlivosti. Súčasťou správneho postupu je aj poučenie pacienta o rizikách jeho ochorenia, či komunikácia s pacientom o tom, že jeho príznaky môžu byť prejavom toho-ktorého ochorenia. Je povinnosťou lekára zrozumiteľne poučiť pacienta o nebezpečenstve odmietnutia zdravotnej starostlivosti. Uvedené platí aj o vysvetlení dôvodov prečo je nutné aby sa pacient podrobil navrhovanému vyšetreniu a čo všetko hrozí ak sa v dôsledku jeho pasivity nezistí koreň jeho zdravotných problémov.

Fatálna chyba, ktorej sa zdravotníci (žiaľ) často dopúšťajú je ich mylný predpoklad, že „pacient si domyslí“, alebo že „pacient tomu rozumie“. A práve toto je veľký omyl. Nie, nerozumie.

Ako to bolo s otcom Simony Miazdrovej?

Naša úvaha sa týka medializovaného prípadu zosnulého pána Miazdru – viď článok na portáli www.cas.sk a na portáli www.topky.sk.

Bol postup lekárov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pánovi Igorovi správny alebo nie? Úsudok o postupe sa dá zaujať na základe posúdenia zdravotnej dokumentácie. Tá je v prípade sporu základným východiskom pre všetkých zainteresovaných. Z dostupných informácií zverejnených v médiach vyplýva, že si lekári tohoto pacienta „pohadzovali“ bez toho, aby urobili potrebné vyšetrenia zamerané na vylúčenie vážnych diagnóz – ktoré sa nakoniec neskôr potvrdili. 

Takýchto prípadov máme v našej praxi viacero – gastroenterológ, ktorý liečil päť rokov hemoroidy, až sa z toho vykľul 15cm nádor hrubého čreva. Chirurg ktorý liečil „boľačku“ po páde z bicykla až sa ex post zistilo že mu pod rukami „rástol“ osteosarkóm.. A mohli by sme pokračovať ďalej.

Prípad nebohého pána Igora má podobný nádych – podcenenie príznakov vážneho ochorenia. Ktovie, možno lekári pacientovi navrhovali potrebné vyšetrenia, možno sa len na nich nedostavil. V takom prípade by však mali byť schopní zdravotnou dokumentáciou dokázať, že pánovi Igorovi vysvetlili vážnosť situácie a objasnili riziká v prípade ak na vyšetrenia nepôjde. Toto je základná povinnosť lekára. Nielen vypísať recept, ale mať o pacienta naozaj záujem. A dodávam – v dnešnej dobe si o svojom postupe viesť dostatočné záznamy, aby som „správny postup“ vedel aj neskôr dostatočne preukázať. 

Ako rozhodne Úrad pre dohľad?

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa pri svojom konaní zameriava výlučne na jednu otázku – bol postup z odborného hľadiska správny, alebo nesprávny? Chorobou súčasného zákona je fakt, že úrad neberie vôbec – alebo veľmi málo do úvahy chýbajúci súhlas pacienta so zákrokom, alebo chýbajúce poučenie. Toto je z nášho pohľadu krokom vedľa...

Obráťte sa na na samosprávny kraj

Ak lekári pána Igora nepoučili o príznakoch a možných rizikách ochorení, mohli by sa dopustiť priestupkov, ktoré rieši príslušný samosprávny kraj. Rodina by sa preto mohla obrátiť nielen na ÚDZS, ale aj na tento orgán a žiadať prešetrenie, či poskytovateľ zdravotnej starostlivosti splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 576/2004 Z.z. a zákon 578/2004 Z.z..

V zamknutej časti sa dozviete:

• Ako môže lekár znižovať riziko svojej zodpovednosti pri nespolupracujúcich pacientoch?
• Čo robiť ako prvé ak sa prihodí podobné nešťastie?
• Ako môže poslúžiť rozhodnutie Úradu pre dohľad v súdnom konaní?