Čo bolo predmetom konania?

Predmetné konanie sa týkalo prípadu, kedy sa kontrolou odvodov poistného na sociálnom zabezpečení zistilo, že zamestnávateľ do vymeriavacieho základu pre odvod do poistného nezahrnul príjem osôb vykonávajúcich prácu na základe pracovnoprávneho vzťahu.

Na základe zákona č. 589/1992 o pojistném na sociální zabezpečení a příspěvku na státní politiku zaměstnanosti sú poistné povinní platiť zamestnávatelia zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca, ktorý je zamestnaný na základe pracovného pomeru, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Na základe uvedeného sa preto môžeme domnievať, že zamestnávateľ neuhradením poistného za svojich zamestnancov porušil svoju zákonnú povinnosť. Okrem uvedených skutočností prípadu však musíme uviesť, že zamestnané osoby boli štátnymi občanmi Japonska a v danom období súčasne trval ich pracovnoprávny vzťah k japonskému zamestnávateľovi. Práve táto okolnosť je v konečnom dôsledku rozhodujúca pre správne posúdenie sporu.

Medzinárodná zmluva s Japonskom

Od roku 2009 je ČR viazaná medzinárodnou zmluvou uzavretou s Japonskom. Zmluva upravuje sociálnoprávnu ochranu migrujúcich osôb, ktoré pracovali alebo budú pracovať v jednom alebo druhom zmluvnom štáte a získali alebo získajú tu poistenie.

Pre konkrétne konanie zmluva predstavuje významnú skutočnosť ovplyvňujúcu samotný výsledok konania. Dôležitý je najmä čl. 7, ktorý stanovuje, že ak zamestnanec podliehajúci právnym predpisom zmluvného štátu, zamestnaný na území tohto štátu, zamestnávateľom so sídlom na tomto území, je zamestnávateľom vyslaný na územie druhého zmluvného štátu, aby tam pre neho vykonal prácu, bude podliehať právnym predpisom prvého štátu, ako by pracoval na území prvého štátu za predpokladu, že doba vyslanie neprekračuje päť rokov.

Rovnako dôležitý je čl. 10, ktorý stanovuje výnimku pre čl. 7, a teda upravuje prípady za ktorý zamestnanec nebude podliehať právnym predpisom svojho domovského štátu, ale štátu kde reálne prácu vykonáva.

Čo NSS ČR prejednával?

V dôsledku uvedeného môžeme prejsť k základnej otázke celého konania na NSS ČR. Základ posudzovania a v konečnom dôsledku aj základ pre záverečné rozhodnutie predstavuje otázka výkladu už spomínaného čl. 7 ods.1. Inak povedané, otázkou je, či boli naplnené podmienky, za akých sa zamestnanec vysiela na územie zmluvného štátu a či  sú zároveň naplnené všetky materiálne znaky vyslania.

Súd si zároveň položil otázku, či správny orgán vôbec môže a ak áno, za akých podmienok, spochybniť potvrdenie o vyslaní, resp. či ho musí rešpektovať, bez toho aby bola oprávnená skúmať skutočné naplnenie zákonných podmienok vyslania upraveného v čl. 7 ods.1.

V pokračovaní tejto kauzy sa dozviete, čo je zmyslom princípu Lex loci laboris, akú váhu má osvedčenie zamestnanca a čo sa deje v prípade pochybností o vyslaní zamestnanca