Lekár alebo lekáreň?

Ak sa pacient stretne s nejakým zdravotným problémom, podľa jeho závažnosti sa rozhoduje, či navštívi lekára alebo len „skočí“ do lekárne, kde si nechá poradiť od lekárnika – farmaceuta, ktorý voľnopredajný liek by mu pomohol. Ak mu lekárnik nedokáže pomôcť, resp. vidí, že zdravotný problém je väčší ako sa zdá, správnym (lege artis) postupom by malo byť nasmerovanie „klienta“ ku lekárovi.

V prípade, ak voľnopredajný sortiment danej lekárne umožňuje lekárnikovi, aby „zákazníkovi“ pomohol, musí v optike správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti túto pomoc poskytnúť.

No ako to je pri výživových doplnkoch? Prv, než sa do toho „pustíme“, je potrebné povedať, čo sa považuje za výživový doplnok.

Čo je výživový doplnok?

Pojem „výživový doplnok“ nájdeme definovaný v zákone č. 152/1995 Z.z. o potravinách ako „potravina na doplnenie prirodzenej stravy, ktorá je koncentrovanými zdrojmi živín, ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, jednotlivo alebo v kombinácii; umiestňuje sa na trh v dávkovanej forme, ako sú kapsuly, pastilky, tablety, piluly a ostatné podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s tekutinami, fľašky s dávkovačom kvapiek a ostatné podobné formy tekutín a práškov navrhnuté tak, aby ich bolo možné brať v odmeraných malých jednotkových množstvách,...“. Okrem zákonnej úpravy sa výživovými doplnkami zaoberá i Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 16826/2007-OL, ktorý sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR, ktorý obsahuje rovnakú definíciu výživového doplnku ako vyššie spomenutý zákon.

Pozor, je dôležité si uvedomiť, že liek sa NEROVNÁ výživový doplnok. To potvrdzuje aj spomenutý výnos, podľa ktorého „

Označovanie, prezentácia a reklama nesmie prisudzovať výživovým doplnkom schopnosť prevencie, liečby alebo vyliečenia ľudských chorôb alebo odvolávať sa na také schopnosti.

". Výživový doplnok sa nedá predpísať pacientovi na recepte. Toto „privilégium“ má len liek.

Čo je dietetická potravina?

Pozor, výživový doplnok nemožno zamieňať ani s dietetickou potravinou. Dietetickou potravinou sa rozumie „potravina, ktorá je určená na osobitné výživové alebo medicínske účely, ktorá je pre svoje špeciálne zloženie alebo spôsob výroby jednoznačne rozoznateľná od potravín určených na bežnú spotrebu, je vhodná na výrobcom uvádzané výživové účely a spĺňa osobitné výživové požiadavky ľudí, ktorých tráviace procesy alebo metabolizmus sú porušené, alebo ľudí, ktorí sú v špeciálnych fyziologických podmienkach schopní získať zvláštny úžitok z kontrolovaného požívania určitých zložiek potravín vrátane zdravých dojčiat a detí“.

Pri dietetických potravinách platí, že tak ako lieky podliehajú procesu kategorizácie, čo znamená, že predpísať možno iba tie dietetické potraviny, ktoré boli zaradené do zoznamu kategorizovaných dietetických potravín.

„Lege artis“ lekárenská starostlivosť

„Základným zákonom“ každého zdravotníckeho pracovníka je zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý nám dáva odpoveď na to, čo možno považovať za zdravotnú starostlivosť. Podľa tohto zákona je zdravotnou starostlivosťou "súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu“. Znamená to, že základným cieľom poskytovania zdravotnej starostlivosti je zlepšenie zdravotného stavu osoby, a to aj prostredníctvom správne nasadenej liekovej liečby, resp. za pomoci zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.

Povinnosťou každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (t.j. aj poskytovateľa lekárenskej starostlivosti), je postupovať správne – v súlade so zákonom (lege artis). Farmaceuta i farmaceutického laboranta radíme medzi zdravotníckych pracovníkov, pričom pri výkone svojho povolania majú povinnosť postupovať v súlade so správnou lekárenskou praxou.

Obsah lekárenskej starostlivosti upravuje zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch. Lekárenskú starostlivosť zákon definuje ako:

• zabezpečovanie, uchovávanie, prípravu, kontrolu a výdaj liekov/zdravotníckych pomôcok vrátane internetového výdaja,
• zabezpečovanie a výdaj dietetických potravín,
• zhotovovanie zdravotníckych pomôcok na mieru a ich výdaj,
• poskytovanie odborných informácií a rád o liekoch, zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách potrebných na kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa bezpečnej a racionálnej liekovej terapie,
• dohľad nad liekmi a dohľad nad zdravotníckymi pomôckami,
• zabezpečovanie, uchovávanie a výdaj doplnkového sortimentu,
• vykonávanie fyzikálnych a biochemických vyšetrení zameraných na primárnu prevenciu a sledovanie účinnosti a bezpečnosti farmakoterapie, ktoré si nevyžadujú ďalšie laboratórne spracovanie,
• spätný predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, ktorý ich držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni dodal, a predaj humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov medzi držiteľmi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni na účel ich výdaja vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekárni.

Z uvedeného vyplýva, že lekárnik má povinnosť odborne informovať o liekoch, zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách potrebných na kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa bezpečnej a racionálnej liekovej terapie. Pri doplnkovom sortimente (kde radíme i výživové doplnky) je jeho povinnosťou len zabezpečovanie, uchovávanie a jeho výdaj.

Zo zákona o liekoch vyslovene

nevyplýva povinnosť lekárnika informovať pacienta o doplnkovom sortimente lekárne – teda ani o prípadných pozitívnych (liečivých) vplyvoch výživových doplnkov na zdravie pacienta

. Formulácia „nemusí“ však neznamená, že lekárnik takúto službu klientovi poskytnúť „nemôže“. V rámci starostlivosti komplexnej starostlivosti o pacienta by malo byť prirodzené to, že lekárnik poskytne svojmu klientovi ucelenú informáciu, či odpoveď na pacientovu otázku. Lekárnik je v tomto prípade odborníkom a ak vie, že k zlepšeniu pacientovho zdravotného stavu môže okrem liekov napomôcť napr. práve výživový doplnok, mal by túto informáciu pacientovi poskytnúť.