Poplatok za objednanie na konkrétny čas ostáva v nemilosti ministerstva
Poďme trochu do minulosti. Od 1.4.2015 nadobudla účinnosť novela zákona 577/2004 Z.z., ktorej cieľom bolo zaviesť väčší poriadok v poplatkoch v ambulanciách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Stručne povedané, poskytovateľom sa odňala možnosť žiadať od pacientov poplatok za objednanie pacienta na konkrétny čas, či poplatok za prednostné vyšetrenie. Ministerstvo v § 3 ods. 4 stanovilo, že objednanie pacienta je súčasťou zdravotného výkonu. Ale pozor – len výkonu, ktorý je hradený zo zdravotného poistenia. Súčasne účinný zákon č. 577/2004 Z.z. teda nezakazuje vyberať poplatky za objednanie pacienta v prípade výkonov neuhrádzaných z verejného zdravotného poistenia (zdravotne neindikovaných výkonov, resp. výkonov nad rámec zdravotného poistenia).
Tento trend ministerstvo plánuje dodržať aj v budúcnosti. Návrh novely zákona 578/2004 Z.z. posilňuje princíp “zákaz poplatku za objednanie” aj tým, že okrem poskytovateľa hrozí uložením pokuty aj akejkoľvek tretej osobe.
Kto je ten “ktokoľvek” komu MZSR hrozí sankciou 10.000 EUR?
Zdá sa, že ministerstvo chce explicitne postihovať aj takú situáciu, keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v snahe zachovať príjem z objednávania pacientov “outsourcuje” túto činnosť na externú firmu. Práve takíto sprostredkovatelia sú jedným z cieľov plánovanej úpravy. Sankcia hrozí “komukoľvek” aj v prípade, ak (cit.): “akýmkoľvek plnením podmieňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá je plne hradená z verejného zdravotného poistenia.“ Čo sa dá vyčítať z predložených paragrafov? Zdá sa, že v ohrození sa ocitá každý, koho konanie smeruje k požadovaniu či výberu odplaty (peňažnej/nepeňažnej) za objednanie na vyšetrenie (hradeného/nehradeného z poistenia?) či za poskytnutie zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia (táto veta značne zjednodušuje formulácie použité zo strany MZSR).
Problém s obsahom pojmu „plnenie“ a „odplata“
Ministerstvo používa pri stanovení sankcie dva pojmy – zakazuje „plnenie“ a zakazuje „odplatu“. Pravdupovediac mi nie je jasné, či je to zámer alebo nedôslednosť v používaní pojmov. Žiaľ, odpoveď nenájdeme ani dôvodovej správe k materiálu novely. Ak by to bol zámer, tak by to mohlo znamenať nasledovné:
- „Zákaz plnenia“ - Ak pre objednanie na vyšetrenie plne hradené z verejného zdravotného poistenia musí pacient splniť nejakú extra povinnosť, ktorú od neho vyžaduje „ktokoľvek odlišný od poskytovateľa“, tak takáto situácia môže byť zo strany MZSR postihnutá sankciou až do výšky 10.000 EUR. Napadá mi príklad – ak poskytovateľ používa na objednávanie služby sprostredkovateľa, u ktorého sa pacient elektronicky objednáva (hoci za objednanie neplatí) a pacient sa k poskytovateľovu nevie objednať inak ako cez daný systém, tak eventuálne by takýto model mohol predstavovať relevantnú sankčnú situáciu, ktorú MZSR navrhuje postihovať. Priznávam, naozaj si nie som istý, či toto chce MZSR svojím návrhom povedať. Ak áno, tak de facto môže postihnúť aj poskytovateľov, ktorých zámerom nie je klásť prekážky pacientom, ale naopak uľahčiť pacientom objednávanie a manažovanie ich času.
- „Zákaz požadovania a výberu odplaty“ – zdá sa, že v tomto prípade MZSR hrozí sankciou za požadovanie odplaty (teda peňažného alebo nepeňažného plnenia) za objednanie na akékoľvek vyšetrenie. Tu sa pristavme – teda aj na vyšetrenie, ktoré nie je hradené z verejného zdravotného poistenia! Ak to tak skutočne je, tak by sa všetci poskytovatelia mali zamyslieť a nahlas protestovať. Takýto návrh nerešpektuje koncept rozdielu medzi výkonmi zdravotnej starostlivosti hradenými/nehradenými zo zdravotného poistenia.
- „Zákaz podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti plnením“ - sankcia taktiež hrozí aj tomu, kto akýmkoľvek plnením podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Opäť použitý pojem „plnenie“ vo mne vzbudzuje neistotu o zámere MZSR.. Má sa na mysli „poskytnutie nejakej hodnoty“, alebo aj „splnenie nejakej povinnosti zo strany pacienta“? Neviem a neodvažujem sa hádať.
Okrem obsahovo nejasných pojmov legislatívny návrh obsahuje aj ďalšie riziko. Navrhovaná sankcia totiž nemá v zákone svoj titul v podobe explicitného zákazu takých činností, ktoré chce MZSR postihovať. Navrhuje sa síce sankcia, ale povinnosť za porušenie ktorej sa navrhuje ukladať v zákone zdá sa bude absentovať. V takom prípade by sa mohol vytvoriť priestor na súdne spory s MZSR, v ktorom by postihnuté subjekty tvrdili, že MZSR porušilo princíp “nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege”. Právna norma by mala byť napísaná tak, aby zabezpečila právnu istotu a aby bola zrozumiteľná pre účastníkov právnych vzťahov.
Zlí poskytovatelia, ktorí od pacientov vyberajú poplatky!
Takáto konštatácia na mňa hľadí zo súčasnej, ako aj z navrhovanej úpravy sankcií. V optike otvorenej témy dovoľte ešte jednu kacírsku otázku – znamená súčasná, ako aj navrhovaná legislatíva absolútny zákaz akýchkoľvek platieb zo strany pacienta poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti? Nemyslím si to. Ale povedzme si otvorene, v otázke priamej interesácie pacienta do platieb za službu, ktorá sa mu v ambulancii/nemocníc poskytuje existuje historický chaos. Okrem chaosu je viditeľný aj strach kompetentných postaviť sa čelom meniacemu sa ekonomickému prostrediu a výzvam, ktoré tieto zmeny so sebou prinášajú aj v kontexte reálnej hodnoty zdravotnej starostlivosti. Táto téma je komplikovaná preto, lebo zdravotná starostlivosť je špeciálnou a vzácnou “komoditou”, ktorú potrebujú zvyčajne osoby, ktoré sú v núdzi, trpia bolesťou a podobne. Štát má v zmysle právnych dokumentov najvyššej právnej sily záväzok vytvoriť systém pravidiel, ktorým zaručí dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Uvedené však neimplikuje, že stačí, ak sa stanoví povinnosť pre poskytovateľa pacienta za každých okolností ošetriť – a na Slovensku žiaľ niekedy aj zadarmo, či za smiešnu odplatu (zo strany zdravotnej poisťovne).
Príspevok bol publikovaný v Zdravotníckych novinách.