Čo je sexuálne obťažovanie?

Prv, než sa začneme venovať trestnoprávnej stránke sexuálneho obťažovania, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie pod týmto pojmom. Dá sa za sexuálne obťažovanie považovať „nevinné“ flirtovanie zo strany lekára? Alebo musí ísť o priame narážky, resp. navádzanie k „intímnostiam“ ? Alebo sa za sexuálne obťažovanie považujú len dotyky?

Na európskej úrovni definoval sexuálne obťažovanie Európsky parlament a Rada  v Smernici č. 2002/73/ES, podľa ktorej: „kde k nežiadúcemu verbálnemu, neverbálnemu alebo telesnému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.“.

Slovensko sa tejto definície držalo a premietlo ju do zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou zákonov (tzv. antidiskriminačný zákon), ktorý v ustanovení § 2a ods. 5 definuje sexuálne obťažovanie ako: „verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“. Znamená to, že sexuálne obťažovanie je jednou z mnohých tvárí diskriminácie.

Znamená to, že foriem sexuálneho obťažovania je mnoho. Môže ísť o verbálne správanie, napr. žiadosť o intimitu s pacientom, sexuálne motivované narážky, dotieranie, provokovanie, „nevhodné“ vtipy a pod. Pod neverbálnym správaním si možno predstaviť napr. hladkanie na intímnych miestach, pokus o pohlavný styk a i.

Postavenie lekára a pacienta

V minulosti sa vzťah medzi lekárom a pacientom bral ako vzťah podriadeného subjektu voči nadriadenému. To sa (našťastie) zmenilo, a „váha“ sa vyrovnala. Pacient a lekár sú v súčasnosti rovnocenní „partneri“. Pri sexuálnom obťažovaní dochádza k „zatlačovaniu“ pacienta do pozície podriadeného subjektu, čo vo veľkom narušuje jeho dôstojnosť, nakoľko všetci ľudia sú v oblasti sexuality citliví a zraniteľní. Sexuálne obťažovanie ako také je ťažko dokázateľné (to sa netýka prípadu, ak je obťažovanie určitým spôsobom – napr. videom, fotkou, svedkami zdokumentované).

Ako na obťažovanie pozerá právo?

Lekár ako aj ostatní zdravotnícki pracovníci sú povinní dodržiavať zákony. Spomeňme napríklad „základný“ zákon, a to zákon č. 576/004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Tento zákon stanovuje, že každý  má, okrem iného, aj právo na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity a právo na humánny etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov. Za porušenie uvedených práv hrozí poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (resp. priamo lekárovi, ak prevádzkuje ambulanciu) pokuta až do 16 596 EUR.

Ďalším, veľmi dôležitým predpisom je zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý medzi povinnosti každého zdravotníckeho pracovníka radí aj povinnosť vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a Etickým kódexom. Etický kódex zdravotníckeho pracovníka je právne záväzným dokumentom, nakoľko tvorí Prílohu č. 4 tohto zákona.  V Etickom kódexe nájdeme taktiež niekoľko podstatných povinností:

• profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca,
• zdravotnícky pracovník sa k pacientovi správa korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou a nezníži sa k hrubému alebo nemravnému konaniu. Zdravotnícky pracovník rešpektuje pacienta ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.
• Zdravotnícky pracovník nesmie pomáhať porušovaniu cti a dôstojnosti človeka alebo sa na ňom zúčastňovať. 
• Zdravotnícky pracovník nijakým spôsobom nesmie zneužiť dôveru a závislosť

Informovaný súhlas: viac dôležitý, ako sa zdá

Ošetrujúci zdravotnícky pracovník má zákonnú povinnosť (zákon č. 576/2004 Z.z.) informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o alternatívach navrhovaných postupov liečby a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. V preklade to znamená, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník (najčastejšie lekár) má povinnosť informovať pacienta o všetkom, čo s ním ide robiť, teda povedať mu postup od „A do Z“. to zahŕňa aj informovanie pacienta o tom, že sa napr. musí vyzliecť, alebo že dôjde ku kontaktu s „privátnymi“ partiami pacienta. Pacient musí jednoducho vedieť, do akej miery lekár, resp. zdravotnícky pracovník zasiahne do jeho telesnej (ale aj psychickej) integrity.

Ak zdravotnícky pracovník vykoná  zdravotný výkon, resp. ošetrenie „nadmieru“, teda tak, že nebol terapeuticky/diagnosticky odôvodnený, a na ktorý navyše pacient nedal súhlas, to znamená pre zdravotníckeho pracovníka problém, nakoľko vtedy je zasiahnutie do osobnostných práv pacienta dané.

Informovaný súhlas môže zohrávať veľkú úlohu aj v obrane lekára pred „obvinením“ zo sexuálneho obťažovania. Ak si totiž dá lekár na forme informovaného súhlasu záležať, a opíše tam, okrem náležitostí informovaného súhlasu, aj presný „od slova do slova“ postup vyšetrenia“ zdravotného výkonu pacienta, minimalizuje tým svoju právnu zodpovednosť.

Ide o trestný čin?

Trestný zákon medzi trestné činy proti ľudskej dôstojnosti nezaradzuje sexuálne obťažovanie. Vymedzuje iba trestné činy znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a súlože medzi príbuznými. Sexuálne obťažovanie by sa mohlo považovať za trestný čin iba v prípade, ak by „vyústilo“ do znásilnenia, vydierania pacientky/pacienta za účelom dosiahnutia intímneho styku, sexuálneho násilia (donútenie k inej sexuálnej „praktike“ ako pohlavný styk – napr. orálny/análny styk,  sado-maso, a pod.).

Suma sumárum – sexuálne obťažovanie samo o sebe nie je trestným činom , avšak ak sa k obťažovaniu pridružia aj iné okolnosti, napr. vydieranie, znásilnenie a pod., vtedy o trestný čin pôjde.

Čo v prípade, ak je „obeťou“ lekára dieťa alebo nespôsobilá osoba?

Každé sexuálne obťažovanie môže „otriasť“ psychikou človeka. O to viac, ak je cieľom obťažovania dieťa alebo nespôsobilá osoba.  V  prípade dieťaťa je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný bezodkladne oznámiť orgánu činnému v trestnom konaní (policajt, prokurátor) a taktiež úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podozrenie na sexuálne zneužívanie, znásilnenie, sexuálne násilie.

Pri nespôsobilej osobe je povinný oznámiť vyššie uvedené orgánu činnému v trestnom konaní a obci, v ktorej sa dotknutá osoba zdržuje. Nestačí, ak je osoba iba sexuálne obťažovaná, musí dôjsť aj k niečomu „inému“ – znásilneniu, sexuálnemu násiliu, zneužívaniu. Zákon č. 578/2004 Z.z neurčuje, odkiaľ sa poskytovateľ má dozvedieť o Poskytovateľ môže dostať „podnet“ na uvedené konanie napr. od kolegu lekára, ktorý pacienta zneužíva, od rodiča pacienta, známeho, opatrovníka a i.