(Medzinárodný) informovaný súhlas
na medzinárodnej úrovni problematiku informovaného súhlasu upravuje čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (ktorého zmluvnou stranou je aj Slovenská republika) je uvedené, že zásah do zdravia človeka sa môže uskutočniť iba vtedy, ak osoba, ktorej sa zásah týka, bola informovaná o zásahu a so zásahom vyjadrila súhlas. V zmysle § 11 ods. 8 písm. d) zákona č. 576/2004 má každý právo odmietnuť poskytovanie zdravotnej starostlivosti (okrem prípadov, keď je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj bez informovaného súhlasu, čo sa však očkovania netýka).
Očkovanie bez súhlasu?
Ak teda lekár zaočkuje pacienta bez jeho informovaného súhlasu (a ak nejde o zákonom stanovenú výnimku, napríklad o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu a ktorá závažným spôsobom ohrozuje svoje okolie), dopustí sa protiprávneho konania, ktoré môže byť aj trestným činom.
V prípade maloletej osoby (nespôsobilej dať informovaný súhlas) sa vyžaduje, aby informovaný súhlas na poskytnutie zdravotníckej starostlivosti za ňu podal jej zákonný (spravidla rodič). V prípade, že súhlas odmietne dať, vtedy môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podať návrh na súd, aby dal súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ak je to v záujme tejto maloletej, resp. osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ktorej sa má zdravotná spôsobilosť poskytnúť. V tomto prípade súhlas súdu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nahrádza informovaný súhlas zákonného zástupcu.
Je očkovanie povinnosťou?
Následne je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri očkovaní.
V § 56, resp. § 57 zákona sú upravené situácie, resp. konania, ktorých dopustenie sa znamená spáchanie priestupku, prípadne iných správnych deliktov. V zmysle týchto ustanovení sa priestupku na úseku verejného zdravia dopustí osoba, ktorá sa (okrem iného) bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu (ktoré vyplýva z príslušných právnych predpisov), alebo nariadenému očkovaniu. Ak sa osoba dopustí takto zákonom vymedzeného konania, resp. sa nepodrobí povinnému očkovaniu, spácha teda priestupok, za ktorý jej možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur.
Priestupky podľa tohto zákona pritom prejednávajú orgány verejného zdravotníctva, t.j.:
- Úrad verejného zdravotníctva SR
- regionálne úrady verejného zdravotníctva
- Ministerstvo zdravotníctva SR
- Ministerstvo obrany SR
- Ministerstvo vnútra SR
- Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
- Slovenská informačná služba
Čo na to Ústava?
Pokiaľ sa danej problematike budeme venovať z pohľadu ústavného práva, podľa ústavy SR povinnosť očkovania zasahuje do základných práv a slobôd. Práve preto by povinné očkovanie malo byť upravené výlučne (iba) zákonom a nie aj podzákonným predpisom, ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v platnom znení.
Ústava SR v 13. článku ustanovuje, že povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona v jeho medziach, pri zachovaní základných práv a slobôd. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených Ústavou SR a to len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd pritom musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. A takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel.
A čo právo dieťaťa?
Pokiaľ sa na danú problematiku pozrieme z hľadiska nadštátneho, resp. globálneho, podľa Deklarácie práv dieťaťa OSN má dieťa má už od narodenia právo na svoje meno, identitu, názor, vierovyznanie a konanie všetkých zaň zodpovedných musí viesť k jeho ochrane a blahu. K takejto ochrane dieťa patrí aj ochrana pred infekčnými chorobami, pričom sa vykonáva práve očkovaním. Nikto, ani jeho vlastný rodič, nemá právo dieťaťu túto ochranu uprieť. Ak totiž rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti náchylné na infekciu, ktoré nemožno zaočkovať z dôvodu kontraindikácie alebo ešte nemajú určený vek očkovania.
Aký je súčasný stav?
Na Slovensku máme v súčasnosti dlhodobo vysoké (u detí nad 98%) zaočkovanie proti všetkým chorobám v povinnom očkovaní. Vďaka tomu je u nás kolektívna imunita na vysokej úrovni a väčšina detských infekčných ochorení sa vôbec nevyskytuje. Problémom sú však miestne komunity s „vakcinačnými dierami“. Napríklad v bratislavskom regióne klesla zaočkovanosť kombinovanou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke na 92%. Odborníci preto predpokladajú, že sa vrátia ochorenia, ktoré sa v regióne už nevyskytovali - najmä osýpky. Pri osýpkach totiž platí, že zaočkovanosť populácie treba udržiavať nad úrovňou 95% na úrovni krajov a 90% na úrovní obvodov.
S očkovaním sa však spája aj viacero otázok, problémov ako napríklad prejavenie sa možných alergických reakcií. Telo totiž môže mať alergiu na niektorú zo zložiek vakcíny a nasledovať bude alergická reakcia. Ďalšie problémy sú domnelé a hovoria o autizme, otrave ortuťou a podobne.